Košice 2023

volba2050.world – Klimatická výstava pre Košice
8.marec – 28. apríl 2023
Galéria Alfa, Kasárne/Kulturpark

Ako dovidieť za roh a predstaviť si rozsah klimatickej krízy?
Výstava volba2050.world pre Košice prostredníctvom historických a predpokladaných udalostí na časovej osi ilustruje komplikovanú mozaiku vzťahov medzi emisiami, globálnou politikou a klimatickou zmenou. Jednotlivé lokálne aj globálne udalosti majú rozličný dopad na situáciu jednotlivcov na rôznych miestach našej planéty. Ako ale presne predpovedať, kam sa vyvinie spoločnosť, technológie, ale i naše uvažovanie o 30 a viac rokov? 

O klimatickej kríze a jej vplyve na náš život a budúce generácie dnes už neuvažujú len vedci. Popri klimatológoch, ekológoch či aktivistoch otvárajú túto tému už dlhšie aj umelci. Pomáhajú nám pozrieť sa za bežný horizont reality, za paradigmu každodennosti, predstaviť si nepredstaviteľné, precítiť to, čo vytláčame z mysle alebo pomenúvame odcudzeným jazykom. Na výstavu sme vybrali autorky a autorov zo Slovenska, Čiech a Rakúska venujúcich sa týmto témam. Lokálnemu kontextu sa okrem prác študentiek a študentov Fakulty umení TU v Košiciach, ktoré vytvorili špeciálne pre túto výstavu, venuje aj interaktívna hra Voľba2050.Košice. Prostredníctvom nej si môžeme spoločne lepšie predstaviť klimatickú budúcnosť Košíc.

Autorky a autori
Monika Pascoe Mikyšková, Emília Rigová, András Cséfalvay, Oto Hudec, Michal Kindernay, Michal Machciník, Oliver Ressler, Vladimir Turner, Boris Vaitovič, Jana Bučka, Dorota Vlnová a Michal Fulier, Matej Kaminský a Martin Piaček, Erik Sikora a Nicholas Wintzler

Študentské práce z Fakulty umení TUKE: Zuzana Baková, Štefánia Hajsáková, Karolína Kotiková, Andrea Kováčová, Lucia Špáková, Patrik Knoblich

Fotografie z výstavy


Kurátori výstavy
Oto Hudec, Boris Meluš, Peter Liška, Ľubica Segečová

Koncepcia výstavy
Oto Hudec, Eva Križková, Lukáš Osvald, Ľubica Segečová, Peter Liška, Boris Meluš

Kresby na časovej osi
Daniela Krajčová

Texty a zostavenie časovej osi
Lukáš Osvald, Oto Hudec

Odborné vedenie študentov
Andrej Haščák, Samuel Čarnoký, Oto Hudec

Odborná spolupráca
Jozef Pecho, Peter Ivanič

Dizajn a architektúra výstavy a webu
Ľubica Segečová, Peter Liška, Boris Meluš

Produkcia výstavy
Boris Meluš, Mirka Vargová

Programovanie online verzie 
Juraj Chmelíček

Výstava bola realizovaná v rámci projektu Košice 2.0, ktorý je spolufinancovaný z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prostredníctvom iniciatívy Mestské inovačné opatrenia.

VYSTAVENÉ DIELA

Michal Machciník
Cyklus: Subfosílny obrat
drevená konštrukcia, 5 kusov subfosílneho dreva (cca 10 000 rokov pred n. l.), 2022
HD video, 09:28 min, 2022
Subfosílny reliéf A.: stopy činnosti bobra na subfosílnom dube, sklolaminát, drevo, 2022

Na veľkorozmernej “nástenke” zobrazujúcej vývoj stavovcov Michal Machciník umiestnil nájdené subfosílne dreviny, ktoré vedci datujú na obdobie 10 000 rokov. Takéto drevo je dnes mimoriadne cenené ako hodnotný materiál pre dizajnérske objekty, zároveň však odkazuje ku ďalekej minulosti, ktorá predurčila vývoj človeka a neskôr jeho civilizácie. Podobne ako človek mení takúto subfosílnu drevinu na trhovú komoditu, bez ohľadu na jej prírodnú a historickú hodnotu, pristupuje ľudstvo aj k fosílnym palivám. A práve utilitárny prístup k prírodnému bohatstvu je koreňom súčasnej klimatickej krízy.

Oliver Ressler
Drillbit
digitálna tlač na papieri
2021

Fotografia zobrazuje trojnohú konštrukciu používanú pri blokádach. Pri akciách občianskej neposlušnosti sú zvyčajne jeden alebo dvaja ľudia na plošine alebo hojdacej sieti vysoko nad zemou, aby bránili blokádu pred pokusmi polície o jej odstránenie. Na fotke je však na plošine oveľa viac ľudí. Trojnožka na fotografii pokrýva osem kilometrov diaľničného tunela plánovaného pre Viedeň, ktorý by pretínal priamo prírodnú rezerváciu Lobau. Ak by bol vybudovaný, tunel by uzavrel mesto a jeho okolie do dopravného systému zameraného na automobily na niekoľko ďalších desaťročí.

Michal Kindernay
Cargo
digitálna tlač na papieri
2016

Veľkoformátové dielo Cargo je na prvý pohľad vizuálne lákavou, pestrofarebnou mozaikou- ide však o nekončiaci múr vyskladaný z prepravných kontajnerov. Spektakulárna paleta farieb a značiek prepravných spoločností je v kontraste s odcudzenosťou a prázdnotou prístavov a prekladísk, ktoré sa stali monumentom svetového obchodu. Kde pohyb tovaru je nutnosťou, pretože znamená aj zisk, a materiály, výrobky a plodiny cestujú obrovské a často aj zbytočné vzdialenosti – od miesta výroby, k miestu balenia, k miestu spotreby – za stále rastúcich emisií.

András Cséfalvay
Birds of Paradise
HD video, 2:37 min
objekt: PLA, kov
2021

Práca “The Birds of Paradise” (Vtáky raja) sa zameriava na pradávnu víziu nádeje, ktorá sa podľa Cséfalvaya mohla ukotviť v mysliach prehistorických cicavcov na konci druhohôr. V tejto vízii okrídlené postavy prenikajú cez vzduch, ktorý zhustol z oblakov popola po dopade meteoru a opúšťajú atmosféru. Operené dinosaury sa vznášajú vo vzduchu a prispôsobujú sa beznádejnej situácii – tým sa stávajú symbolmi prežitia a dávajú nádej aj nám, ľuďom v čase klimatickej krízy.

Erik Sikora a Nicholas Wintzler
Posledné flexenie s autom
Nicholas Wintzler: digitálna tlač na dibonde, 2023
Džumelec: zvuková nahrávka, 3:00 min, 2023

Vedieť premeniť hudbu na peniaze je chvályhodné. Vedieť si kúpiť za tie peniaze len ďalšie veľké, drahé, smradľavé auto je smutné. Auto ako symbol moci a spoločenský status je scestné a malo by skončiť. Erik Sikora navrhuje začať od rapových videoklipov: “Poďme flexiť radšej chôdzou, bicyklami, vlakmi a MHD. Cestná doprava je zodpovedná za približne štvrtinu emisí skleníkových plynov. Prechod na elektromobily pomôže len trošku, znečistenie sa presmeruje na výrobcov elektriny. Úprava krajiny pre autá (cesty, parkoviská) ničí a zohrieva krajinu. Predstava, že každý na svete má mať vlastné auto je neudržateľná.”

Boris Vaitovič
NATUREALL
responzívny objekt s rastlinou
2019

Živá rastlina – fragment reálnej prírody je v tejto interaktívnej inštalácii vystavená dvom stavom. Prvý je neprítomnosť človeka. Tu sa vytvára ideálne prostredie pre samostatný rast a rozvoj. Druhý stav nastupuje v okamihu, keď človek vstúpi do jej blízkosti. Jeho prítomnosť spúšťa teplotnú zmenu okolia, ktorá ju ohrozuje na existenicii. Návštevník pritom netuší, kedy prekročí pomyselnú líniu rozhodujúcu o zmene klimatických podmienok jej uzavretého sveta.

Vladimír Turner
My Personal Protest
solárny panel, drevo, digitálna tlač
2022

Práce Vladimíra Turnera dlhodobo prepájajú umenie s aktivizmom za klímu a životné prostredie. Jeho prácu „Môj osobný protest“ môžeme vnímať ako zaznamenanie krátkej performance vo vyprahnutej krajine v Portugalsku, ale aj ako vyústenie vnútornej potreby k napísaniu a zverejneniu svojho manifestu pre dobu klimatickej krízy. Namiesto tradičného banneru s heslom používaným na demonštráciách však Turner nesie na nájdenej palici solárny panel.

Jana Bučka
Dorota Vlnová
Michal Fulier

Odkaz z budúcnosti
HD Video, 7:39 min.
2020

Video Jany Bučka, Doroty Vlnovej a Michala Fuliera vzniklo špeciálne pre výstavu Volba2050.world a balansuje na hranici dokumentu a fikcie. Filmári oslovili niekoľkých aktivistov a odborníkov zaoberajúcich sa témou klimatickej krízy: Na Slovensku známeho klimatológa Jozefa Pecha, aktivistky Luciu Szabovú, Michaelu Pixovú a Karolínu Gelatičovú či novinára a aktivistu Radka Kubalu. V dvoch víziách – dystopickej a utopickej, k nám prehovárajú z budúcnosti a opisujú stav vecí po roku 2050.

András Cséfalvay
Rady k neprežitiu
digitálna tlač
2020

List Andrása Cséfalvaya je venovaný jeho budúcemu ja. Vo svojej úvahe stojí András kdesi nad dejinami a na putovanie človeka-seba jeho ľudským vekom sa díva makroskopickým pohľadom. Z pohľadu vývoja planéty, minerálov či živočíchov sú klimatická kríza alebo iné ľuďmi spustené mechanizmy schopné zničiť planétu ako ju poznáme len jedným z energetických preskupení, transformácií. Zánik, ktorý sme ľudskou činnosťou už pravdepodobne spustili, i keď s radikálnymi dopadmi na vlastné životy, bude trvať dlho a prebiehať pomaly. Aj keď ľudská myseľ potrebuje časové hranice, keď sa končí jedna éra a začína druhá, z iných makro- či mikroskopických úrovní vidíme len hmlisté odtiene zmien, v ktorých sa ako jednotlivci pohybujeme a ktoré sa snažíme prežiť a uchopiť.

Oto Hudec
Krajina Jaguára
HD video, 4:56
2020

Krajina Jaguára je vizuálnym komentárom industriálnej krajiny – výrobných hál, skladov a cestných komunikácií priemyselného parku, ktorý vznikol vďaka výstavbe fabriky Jaguar Land Rover. Je to už štvrtá automobilka, ktorá si postavila závod na Slovensku, a ako lokalitu si vybrala kvalitnú poľnohospodársku pôdu pri Nitre. Obrovské haly vyrábajúce luxusné modely SUV pôsobia z neďalekého hrebeňa zoborskej lesostepi ako mesačná krajina. Na maliarskom plátne, ktoré zakrýva výhľad na fabriku, priemyselný park postupne mizne pod zelenými nánosmi farby a spolu s ním aj okolité repkové polia a napokon všetky stopy civilizácie.

Oto Hudec
Earthrise
HD video, 7:42, preglejka, akryl
2020

Video Earthrise symbolicky nadväzuje na historický záber na planétu Zem, nafotený americkými kozmonautmi z Mesiaca. Videozábery Zeme vystupujúcej spoza mesačného horizontu obrátili naruby vnímanie našej planéty – paradoxne až z odstupu. Z vtáčej perspektívy z vesmíru si ľudstvo dokáže uvedomiť krehkosť a jednotu planetárneho systému, ktorého je súčasťou. Návštevníci výstavy majú šancu tento pohľad zažiť, dívajú sa však na Zem naposledy – z vesmírnej lode, ktorá opúšťa Zem po klimatickej kataklizme a smeruje k novej, pravdepodobne obývateľnej planéte.

Oto Hudec
Oblek pre 50 °C
textil, hliníková lepiaca páska
2019

Ako sa zmena každodenného života spôsobená klimatickou krízou môže pretaviť do dizajnu a materiálov bežných predmetov? Ako sa budeme obliekať, aké technológie budeme používať, ak denná teplota vystúpi aj na 50 stupňov Celzia, ak sa hurikány, povodne a požiare stanú bežnou súčasťou našich životov? Lesklý hliníkový oblek určený do vysokých teplôt je jedným z takýchto „každodenných“ predmetov. Špeciálne aluminizované ochranné odevy sa dnes používajú v železiarstve. Vystavený oblek však má strih bežného civilného oblečenia.

Michal Kindernay
Heavy Heaven
HD video, 3 min
2019

Michal Kindernay sa témam klimatickej zmeny venuje hneď v niekoľkých dielach. Je iniciátorom projektu Frontiers of Solitude, v rámci ktorého výtvarníci formou umeleckého výskumu analyzujú postupné zmeny krajiny, jej industrializáciu a degradáciu. Jeho video Heavy Heaven (Ztěžklé nebe) je kompozíciou prekrývajúcich sa záberov statickej kamery snímajúcej oblohu v blízkosti letiska. Stále viac a viac zapĺňajúce sa nebo vytvára chaotickú sieť trajektórií dopravných lietadiel a zároveň ich zviditeľnených emisií. No namiesto revu motorov nás videom sprevádza čoraz intenzívnejšie a znepokojujúcejšie vytie vlkov.

Monika Pascoe Mikyšková
Ohrozené druhy
farebná ceruzka a akvarel a akryl na papieri, reprodukcie
2019 – 2020

Ohrozené druhy sú rozsiahlym projektom, s ktorým sa môžete stretnúť aj na stránkach Denníka N. V spolupráci s odborníkmi autorka vizuálne aj textovo spracováva vybrané druhy zo zvieracej ríše, ktoré sú dnes už na hranici vyhynutia. Klimatická zmena má výrazný negatívny dopad na svetovú faunu – na jej dopady sa mnohé živočíšne druhy nevedia adaptovať. Popri klimatickej kríze sme svedkami aj krízy biodiverzity, rovnako spôsobenej ľudskou činnosťou. Ak sa nám to nepodarí zvrátiť, krajina budúcnosti bude pravdepodobne jednotvárnejšia: bez zvukov, vôní, roymanitosti rastlinných a zvieracích druhov.

Matej Kaminský a Martin Piaček

HD video, 3:32
2020

Dve anonymné figúry oblečené v čiernom úbore bojujú o bielu zástavu. Biela vlajka je symbolom mieru, toto krátke video však skôr pripomína zápas o rezignáciu. Postavy, zahĺbené po pás v zemi, pripomínajú temné Goyove grafiky a v zápale boja jeho aktéri, zdá sa, strácajú pôdu pod nohami. Intímny súboj dvoch neznámych postáv o vlajku sa v symbolickej rovine stáva aj paralelou ľudstva a veľmocí, ktorým zdanlivo popri súboji uniká širší kontext – zánik civilizácie ako ju poznáme, ktorý už nie je vôbec ďaleko.

Emília Rigová
List
digitálna tlač
2019

Slovenská výtvarníčka rómskeho pôvodu Emília Rigová nám umožňuje nahliadnuť do budúcnosti cez slová svojej fiktívnej dcéry, píšucej matke list z ťaživej budúcnosti do našej prítomnosti, ešte ako tak naplnenej nádejou. Z listu sa dozvedáme, že vízia spravodlivej spoločnosti, v ktorej Rómovia dosiahnu rovnosť a uznanie, o akej sníva Emília-matka, sa nenaplnila. Klimatická kríza prehĺbila nerovnosti a napätie v spoločnosti a namiesto obrodzovacieho boja a sebavedomia rómske etnikum, a nielen ono, bojuje o holé prežitie v čase neistoty a nedostatku.