xml:space="preserve"> >
--- °C
--- °C

2100

Globálna teplota presiahla 5 stupňov Celzia

svet

Zvýšenie priemernej globálnej teploty oproti predindustriálnemu obdobiu presiahlo 5 stupňov Celzia. Len v Latinskej Amerike tak každoročne pribudne o osem miliónov prípadov horúčky dengue viac než v roku 2020. Ľudí, ktorí prežili, sužujú neustále potravinové, hospodárske a prírodné krízy. Škody spôsobené záplavami sa v Bangladéši zvýšili 30-násobne, v Indii 20-násobne a v Spojenom kráľovstve 60-násobne (oproti 2020). Globálne škody spôsobené zmenou klímy prekročili hodnotu 500 biliónov EUR (prepočítané na súčasnú hodnotu Eura, ktoré odvtedy čelilo masívnej inflácii spôsobenej zmenou klímy). To je viac než dvojnásobok hodnoty všetkého majetku na Zemi. Hladina morí ďalej vzrastá a nenávratne smeruje k nárastu o 6,5 m v budúcnosti, čo bude znamenať zaplavenie všetkých pobrežných miest. Svet sa nachádza v spoločenskom chaose, v neprestajných vojnách o zdroje, krajiny ovládli nacionalistické a nedemokratické režimy, ktoré odzrkadľujú neistotu a hnev obyvateľstva.

2100

Globálna teplota zemského povrchu prestala rásť

svet

V roku 2100 majú klimatickí vedci na celom svete prvýkrát dôvod na oslavu. Po desaťročiach, v ktorých teplotný priemer pravidelne prekračoval rekordy meraní, sa zdá, že trend sa začína obracať. Klimatická zmena bola pre túto chvíľu stabilizovaná vďaka krokom, realizovaných počas predchádzajúcich desaťročí. Masívne investície, dobré zdanenie, nastavenie pravidiel a regulácia prispeli k tomu, že sa podarilo zvrátiť aj trend zvyšovania socioekonomických nerovností. Takisto sa zvýšila kvalita pôdy a lesov, čo prispelo k lepšiemu zdravotnému stavu obyvateľstva, kvalitnejšej strave a k tomu, že nikto na svete netrpí hladom.

2070

Pre extrémne horúčavy je neobývateľná veľká časť planéty

Austrália, India, Afrika, Južná Amerika a časti Blízkeho východu

Viac ako tri miliardy ľudí žijú v extrémnych horúčavách, ktoré nie sú dlhodobo znesiteľné pre ľudský organizmus. Ide o priemerné ročné teploty presahujúce 29 stupňov Celzia, často narastajúce do nezvládnuteľných horúčav. Táto priemerná teplota presahuje hranicu, v rámci ktorej ľudstvo prekvitalo počas posledných 6000 rokov. Napríklad letné teploty v Dubaji dosahujú pravidelne teplotu 50 stupňov Celzia. Pri takejto teplote ľudia nemôžu vychádzať zo svojich domovov. Kedysi bohaté letovisko dnes zíva prázdnotou. Zostávajú len tí obyvatelia, ktorí nemajú prostriedky na to, aby sa presťahovali.

www.bbc.com/news/science-...

www.nature.com/articles/n...

www.businessinsider.com/c...

2070

Technológia v systémoch zachytávania uhlíka z atmosféry pokročila

Čína, EÚ, svet

Svetoví vedci vyvinuli hneď niekoľko spôsobov, ako účinne stiahnuť CO2 z atmosféry. Podľa predpovedí IPCC nebolo možné dosiahnuť zvrátenie rastu globálnej teploty, ak popri dekarbonizácii priemyslu štáty nezačnú investovať do spôsobov, ako stiahnuť vypustené skleníkové plyny z atmosféry a natrvalo ich uložiť pod zem. Vďaka technologickému vývoju sa zachytávanie uhlíka stalo udržateľným, málo nákladným a jednoducho reprodukovateľným. Štáty si od zavedenia technológií sľubujú stiahnutie 100 až 200 gigaton CO2 z atmosféry. Rovnakú pozornosť venujú aj ochrane lesov a divočiny, ktoré túto službu budú efektívne vykonávať po ďalšie stáročia.

www.vox.com/energy-and-en...

2055

Čína sa ako prvá krajina rozhodla pre geoinžinierstvo

Čína

V Číne sa rozhodli ako prví aplikovať technológiu geoinžinierstva, aby znížili teplotu na svojom území a reagovali na sťažnosti obyvateľov na horúčavy a výkyvy teplôt. Porušili tak medzinárodnú konvenciu OSN o geoinžinierstve, ktorá umožňuje použitie týchto metód len so súhlasom Bezpečnostnej rady OSN. Kontroverzná technológia spočíva v rozprašovaní aerosólov komerčnými lietadlami. Vďaka nim preniká do atmosféry menej slnečného žiarenia. Obyvatelia sa musia zmieriť s tým, že v priebehu rokov neuvidia modrú oblohu. Avšak len čo sa táto technológia začne používať, nie je ju možné kedykoľvek prerušiť. Spôsobilo by to extrémny nárast teplôt v krátkom čase s dopadmi na zdravie ľudí a ekosystémov. Aerosóly spôsobili nečakané zmeny počasia v susednom Mongolsku. Oba štáty sa pri stúpajúcom napätí dostali na hranicu vojny. Technológiu postupne zavádzajú aj ďalšie štáty: krajiny Blízkeho východu a USA. Geopolitické napätie stúpa.

phys.org/news/2014-11-geo...

2051

Začína sa epocha klimatických vojen a vojen o vodu

svet

Ekonomické a sociálne neistoty spôsobené suchom, hladom a neznesiteľnými teplotami vedú ku geopolitickému napätiu vo viacerých častiach sveta. V krajinách globálneho juhu vládnu ozbrojené junty, ktoré medzi sebou bojujú o zásoby vody alebo v partizánskych oddieloch vstupujú na územia cudzích štátov. Na Blízkom východe sa znova rozhorel vojenský konflikt, ku ktorému sa postupne pridávajú globálne mocnosti. Civilné obyvateľstvo sa sťahuje na sever, kde naráža na otvorené násilie na hraniciach. Mnohé európske štáty tak prechádzajú k otvorene extrémistickým vládam, ktoré si upevňujú moc nedemokratickými spôsobmi.

america.aljazeera.com/opi...

2050

Ľudstvo zlyhalo, smeruje nezvrátiteľné k otepleniu o viac ako 5 stupňov Celzia

Svet

Greta Thunbergová, dnes 47-ročná ikona boja proti klimatickej zmene, sa symbolicky postavila pred budovu švédskeho parlamentu. Po jej boku stála už 71-ročná Severn Cullisová-Suzuki. Spoločne vyhlásili, že sme ako ľudstvo zlyhali v najdôležitejšej výzve, ktorej sme kedy čelili. „Zdá sa, že chamtivosť, apatia a arogancia definitívne vyhrali. Dostali nás do situácie, v ktorej nám príroda už nie je schopná naďalej poskytovať stabilné prostredie. Nachádzame sa v momente, kedy už ako ľudstvo nevieme prosperovať, iba hľadať posledné možnosti ako prežiť. Dostali sme sa do obdobia konfliktov, do doby, kedy na celom svete prevláda ľudské utrpenie. Do boja za odvrátenie klimatickej krízy sme dali všetku našu energiu. Žiaľ, už niet nádeje. “ uviedli v spoločnom vyhlásení.

2050

Štáty sveta dosiahli uhlíkovú neutralitu

svet

Oslava 1. januára 2050 bude tento rok netradičná, pretože sa začne nová éra ľudstva. Ľudia naprieč planétou odteraz spoločne oslavujú zvládnutie najväčšej výzvy v dejinách ľudstva a dosiahnutie celosvetovej uhlíkovej neutrality. Za tridsať rokov si toto úsilie vyžiadalo zmenu fungovania globálnej ekonomiky, transformáciu priemyslu, informácií, výroby energií a zmenu životného štýlu najmä v rozvinutých krajinách. Zem a životné prostredie sú zdravšie a spoločné úsilie zomklo ľudí na celej planéte. V záujme dosiahnutia stanoveného cieľa musela konkurenčný boj medzi jednotlivcami aj krajinami nahradiť spolupráca. Globálna teplota Zeme síce ešte neklesá, no začína sa stabilizovať. Dôležité však je, že PPM hodnota uhlíka v atmosfére sa dostala pod dlhom čase pod bezpečných 350.

2048

Roztápanie permafrostu spôsobuje šírenie neznámej choroby

Vladivostok, Rusko

Pri roztápaní permafrostu sa miestni obyvatelia Sibíru nakazili nešpecifikovanou chorobou, ktorá sa šíri kvapôčkami podobne ako koronavírus. Táto choroba sa následne rozšírila do Vladivostoku, Číny a odtiaľ do celého sveta. Úmrtnosť je okolo 6 %, pričom choroba postihuje predovšetkým ľudí v produktívnom veku, pretože sa viaže na enzým, ktorého je v ľudskom tele po tridsiatke menej. Zatvorili sa škôlky, školy, doprava a celosvetová ekonomike trpí obrovskými stratami. Mnohí ľudia porovnávajú situáciu s rozšírením vírusu Covid-19, ktorý ochromil celý svet v roku 2020. Tentoraz je to však závažnejšie.

www.bbc.com/earth/story/2...

2048

Šieste masové vymieranie sa nateraz zastavilo

svet

Svet stál v roku 2020 na počiatku šiesteho masového vymierania druhov. Na rozdiel od predchádzajúcich ho nespôsobil meteorit, výbuch sopky ani iné prírodné činitele. Spôsobila ho ľudská aktivita. Urbanizácia, masívna deforestácia, priemyselné poľnohospodárstvo, chovateľstvo, spaľovanie fosílnych palív, nadmerný rybolov, používanie chemických postrekov a ďalšie ľudské činnosti. Človek drasticky ovplyvňoval takmer všetko na planéte, aj preto sa toto obdobie označuje ako antropocén a vystriedal obdobie holocénu, v ktorom sa stabilne rozvíjala ľudská civilizácia v dobrých klimatických podmienkach.

Našťastie, kroky, ktoré ľudstvo podniklo v predchádzajúcich desaťročiach, pomohli šieste masové vymieranie zastaviť.

www.un.org/sustainabledev...

2047

Pitná voda prestala byť na Slovensku samozrejmosťou

Slovensko

Zmena klímy veľmi negatívne ovplyvnila kvalitu vodných zdrojov. Vplyvom prívalových dažďov a povodňových stavov sa krátkodobo výrazne zhrošuje stav útvarov povrchovej vody, ako aj chemický stav zdrojov podzemnej vody využívaných na zásobovanie pitnou vodou. V období nízkych vodných stavov sa zvyšuje eutrofizácia a teplota vody, čo má vplyv na jej kvalitu, ako aj na stav a kvalitu ekosystémov priamo od nej závislých. K výpadkom dodávok bezpečnej pitnej vody dochádza na pár týždňov každoročne v oblastiach hornej Nitry a Banskej Bystrice. Ostatné európske krajiny sú na tom ešte podstatne horšie. Česká republika, napríklad, prišla o bezpečnú pitnú vodu už v roku 2040.

www.minzp.sk/files/odbor-...

2046

Smrekové porasty sa na Slovensku stávajú minulosťou

Orava, Spiš, Kysuce, Slovensko

Nastal úplný rozpad smrekových lesných porastov na Slovensku, predovšetkým v oblasti Oravy, Kysúc a Spiša. Úbytok stromov, zhoršenie ich zdravotného stavu a zvýšená miera poškodzovania lesov má aj nepriaznivé dopady na mimoprodukčné funkcie lesa, najmä na akumuláciu uhlíka, reguláciu vodného režimu porastov a povodí, kvalitu ovzdušia alebo biodiverzitu. Vďaka otepleniu sa každoročne opakovali lykožrútové kalamity, ktoré decimovali ihličnaté lesy Slovenska. Skazu dokončili lesné požiare po dlhých obdobiach sucha, ktoré sa začínajú už na jar. Pre zmenu klímy a nedostatočné adaptačné opatrenia tak Slovensko stratilo významnú časť svojho lesného fondu.

www.minzp.sk/files/odbor-...

2045

Sucho a horúčavy spôsobili vyľudnenie afrického Sahelu

Afrika

Sahel sa stáva neobývateľným. Z pôvodných saván sa stali púšte. Nedostatok vody v tejto oblasti neumožňuje prežitie ľudí a pestovanie plodín. Stovky miliónov ľudí sa dávajú do pohybu s cieľom nájsť si miesto, kde budú môcť dôstojne žiť. Väčšina zostáva na africkom kontinente, ale časť z nich sa vydáva aj do Európy a Severnej Ameriky. Sprísňujú sa imigračné opatrenia, na hraniciach panuje napätie. Stredozemné more sa stáva dejiskom ľudských tragédií a takmer vojnových sporov medzi pobrežnými hliadkami, plaviacimi sa ľuďmi a vojenskými loďami krajín severnej Afriky a Európy.

www.theguardian.com/envir...

www.wearewater.org/en/the...

2044

Ostrovy Kiribati sa stali neobývateľnými

Kiribati, Tichý oceán

Ostrovný štát Kiribati sa stal prvou krajinou, ktorá sa pre stúpajúcu hladinu oceánov stala neobývateľnou. V priebehu posledných desiatich rokov jej obyvatelia postupne emigrovali, keďže ich domy boli vystavované každoročným záplavám a ich živobytie bolo neisté. Voda, ktorá pôvodne bola zdrojom prežitia (rybolov), sa stala ich nepriateľom. V roku 2044 opustil tento niekdajší raj, pozostávajúci z 33 atolov, posledný obyvateľ. Nový Zéland poskytol azyl prevažnej časti populácie, zvyšok skončil v utečeneckých táboroch na ostrove Nauru.

www.iberdrola.com/environ...

2044

Austrália oznámila, že koaly ako živočíšny druh vyhynuli

Austrália

V dôsledku klimatickej zmeny, koala (Phascolarctos cinereus), najikonickejší austrálsky vačkovec, oficiálne vyhynula ako druh. Strava koál pozostávala výlučne z listov eukalyptu. Zvyšujúce sa hladiny oxidu uhličitého v atmosfére znížili výživovú hodnotu listov, čo viedlo k podvýžive a hladovaniu koál. Dlhšie a častejšie suchá a následný zvýšený výskyt lesných požiarov zavŕšil proces vymierania.

onekindplanet.org/top-10/...

2044

Svetové odzbrojenie prinieslo pokles emisií a nové financie na transformáciu

USA, Čína, svet

Keď sa Čína a USA dostali na pokraj vojny pre roztržku v Juhočínskom mori, došlo k veľkej dohode o odzbrojení a znížení výdavkov na zbrojenie na celom svete. Tomuto kroku prechádzal nielen veľký medzinárodný tlak, ale aj nespokojnosť občanov oboch krajín, ktorí sa výrazne postavili proti ďalšiemu zbrojeniu. Namiesto toho požadovali využiť tieto zdroje na dokončenie prechodu na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku a na zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny.

www.ipb.org/wp-content/up...

2043

Austrálsky premiér vyhlásil Veľkú koralovú bariéru za mŕtvu

Tichý oceán

Veľký koralový útes bol vybielený a zomrel skôr, než sa očakávalo. Táto obrovská tragédia znamená zníženie druhovej rozmanitosti a výraznú stratu rýb v oceáne. To má za následok nedostatok potravy, obživy a následné sťahovanie ľudí z Papuy-Novej Guiney, Indonézie a Filipín. Desiatky miliónov ľudí sa dostali na pokraj hladu. Mnohých regrutujú do svojich radov miestne guerilové, militantné a teroristické skupiny, ktoré vyhlasujú vojnu proti ľuďom z bohatého severu. Vyčítajú im, že nepodnikli dosť na odvrátenie klimatickej krízy, ktorá ich vyhnala z domovov, a preto musia niesť zodpovednosť za svoje správanie

www.businessinsider.com/g...

2042

Z častí amazonského pralesa sa stáva savana

Amazónia

Niekoľko generácií počúvalo príbehy o pľúcach našej planéty, amazonskom pralese. Ten sa, bohužiaľ, stal minulosťou. Rozsiahla deforestácia, masívne ničivé požiare, zaberanie pôdy na chov dobytka a pestovanie sóje sa tomuto pokladu planéty stalo osudnými. K záchrane amazonského pralesa nepomohli ani protesty, blokády, a akcie občianskej neposlušnosti pôvodných obyvateľov, či politický tlak zvonka. Stala sa z neho krajina podobná savane. Druhovo rozmanité stromy, rastliny a živočíchy nahradili polia, stepné trávy a otvorené priestranstvá. Z pľúc sveta zostalo už len veľmi málo. Na miestach, kde žilo 10 % svetovej druhovej rozmanitosti, kde mali domov najvzácnejšie rastliny a zvieratá, sa udomácnila sója, palma olejná a hovädzí dobytok.

www.weforum.org/press/202...

2042

Polovica pobrežných oblastí sveta je chránená pred komerčným lovom rýb

svet

Sen mnohých ochranárov sa stal skutočnosťou. Po dlhých bojoch na lodiach, v médiách, súdnych miestnostiach, konferenčných priestoroch a pred sídlami korporácií a v prístavoch sa podarilo dosiahnuť, že polovica morského pobrežného územia je vyhlásená za chránenú. Od tohto roku je v ňom zakázané komerčne loviť ryby. Tie tak majú čas na regeneráciu po brutálnom zdecimovaní ich stavov za posledných sto rokov. Mnohé druhy sa dostali na pokraj vyhynutia, čo znamenalo nielen menšie úlovky pre rybárov, ktorí museli byť dotovaní štátmi, ale aj nútené sťahovanie mnohých ľudí, ktorí sa dovtedy živili rybolovom. Tento smrteľný trend sa podarilo zastaviť a experti tvrdia, že do dvadsiatich rokov sa tieto oblasti budú opäť pýšiť bohatou populáciou rýb, ktorá umožní regulovaný, kontrolovaný a udržateľný rybolov.

wwf.panda.org/our_work/ou...

2041

Poľnohospodárska pôda je takmer neúrodná

svet

Odborníci na pôdu a uvedomelí farmári spolu s klimatickými aktivistami celé desaťročia upozorňovali na problém používania hnojív, degradáciu pôdy a ich možné následky. Bohužiaľ v tomto roku sa ich výstražné varovania splnili. Keď sa minuli celosvetové zásoby dusičnatých hnojív, pôda zničená priemyselným poľnohospodárstvom, chemikáliami a orbou na mnohých miestach sveta vypovedala službu. Konvenční farmári, ktorí boli dotáciami podporovaní k nezodpovednému využívaniu vzácnej pôdnej štruktúry, deklarujú veľmi nízke výnosy a prosia o záchranu. Ceny potravín raketovo stúpli, a to nielen ceny zeleniny, ale aj mäsa a mäsových výrobkov zo zvierat, ktoré boli kŕmené surovinami od týchto farmárov. OSN vydáva závažné vyhlásenie o tom, že polovicu populácie planéty ohrozuje nedostatok potravín.

e360.yale.edu/features/wh...

2041

Zastavila sa dezertifikácia

svet

V roku 2017 čelilo degradácii pôdneho fondu 75 % pevninského územia našej planéty. Vedci predpovedali, že v roku 2050 by to malo byť až 90 %, vzhľadom na masívne odlesňovanie, konvečné poľnohospodárstvo, používanie chemikálií, ťažbu surovín a urbanizáciu. Tento trend sa zdal byť nezvratný a mal spôsobiť migráciu 750 miliónov ľudí, predovšetkým z oblasti subsaharskej Afriky, Ázie, Indie a Číny. Našťastie sa ho podarilo zastaviť. Zastavila sa masívna ťažba dreva, vysadili sa stromy a kríky, zmenilo sa používanie chemikálií v poľnohospodárstve, prestalo sa orať a, predovšetkým, pomerne značná časť obyvateľov planéty si zvykla na rastlinnú stravu a obmedzila mäso a mäsové výrobky. Výrazne tomu pomohli aj celosvetové iniciatívy na ochranu, tvorbu a používanie kompostu z bioodpadu, ktorý produkujú reštaurácie a domácnosti. Doteraz hnili na skládkach alebo sa spaľovali, ale od zavedenia a fungovania cirkulárnej ekonomiky sa živiny z pôdy znova začali vracať do pôdy.

phys.org/news/2018-06-wor...

2040

Časti Pobaltia, Dánska a Nemecka sú zaplavené. Obyvatelia sa sťahujú na juh.

Pobaltie, Dánsko, Nemecko

V súvislosti so zvyšujúcou sa hladinou morí z roztápajúcich sa ľadovcov rozsiahle územia Pobaltia, Dánska a Nemecka zaplavila slaná voda. Zničila úrodu a ohrozila tisíce ľudí zamestnaných v poľnohospodárstve. Výrazne sa znížil podiel voľnej plochy na pestovanie potravín, čo znamenalo veľký nárast cien potravín. Nepomohla ani stavba veľkej priehrady medzi Nórskom a Veľkou Britániou, pretože sa nestihla dokončiť včas.

www.climaterealityproject...

2040

Pôvodní obyvatelia spravujú kľúčové prírodné oblasti planéty

svet

Po desaťročiach bojov za svoje práva sa pôvodní obyvatelia dočkali nároku na zem svojich predkov. OSN sa dohodla so svojimi členskými štátmi na odovzdaní správy prírodných území Amazónie, Indonézie, sibírskej tajgy a ďalších dôležitých prírodných území do rúk potomkov pôvodných obyvateľov. Tí majú za úlohu starať sa o územie tak, aby bolo udržateľné, aby prispievali k udržaniu a rozvoju druhovej rozmanitosti, a aby toto územie ukladalo do zeme uhlík z atmosféry. K tomuto bezprecedentnému kroku prispelo odhalenie, že za obrovskými požiarmi, ktoré zničili veľkú časť uvedených území a mali na svedomí stovky mŕtvych, stoja ťažobné a poľnohospodárske spoločnosti. Tie sa snažili využiť spálené časti lesov na chov zvierat a ťažbu vzácnych kovov.

2039

Fosílna daň bola schválená

Slovensko, EÚ

Slovenský parlament na návrh vlády prijal zavedenie už predtým schválenej európskej fosílnej dane. Daň sa bude týkať výrobkov, ktorých použitie je v priamom rozpore s klimatickými záväzkami. Konkrétny zoznam produktov a služieb a výšku dane si môžete pozrieť v prehľadnej aplikácii slovenskej finančnej správy. V prvom rade však ide o automobily so spaľovacím motorom, fosílne pohonné látky, letenky, mäsové výrobky, klimatizácie, ale aj zoskoky padákom, preteky športových automobilov či kamiónov. Zvýšené výdavky na zaobstaranie týchto produktov a služieb sú naopak vyvážené nižšou daňou pri klimaticky neutrálnych produktoch. Ide napríklad o lokálne dopestované potraviny, bicykle, vlakovú dopravu, sudy na dažďovú vodu, nákup rastlín a stromov, ale aj požičovné za športové potreby, bežecké preteky či lokálny agroturizmus.

en.wikipedia.org/wiki/Car...

2038

Mangrovníky zohrávajú kritickú rolu v adaptácii na klimatickú zmenu

juhovýchodná Ázia

Pôvodne dobrovoľnícka iniciatíva nabrala obrovské rozmery, keď sa krajiny ASEANu dohodli na spoločnej podpore výsadby a pestovania mangrovníkov. Tieto stromy, resp. lesné spoločenstvá, ktoré mangrovníky vytvárajú, sú priam zázračné. Nielenže ukladajú uhlík z atmosféry a poskytujú bezpečný priestor na rozvoj druhovej rozmanitosti, ktorá zabezpečuje obživu pre ľudí v ich okolí, ale zároveň vytvárajú prírodnú bariéru stúpajúcej hladine morí a extrémnym prejavom počasia v podobe búrok a cunami. Výborné výsledky inšpirujú k obnove mangrovníkových lesov aj krajiny južnej a centrálnej Ameriky.

www.ecowatch.com/mangrove...

2037

Extrémne vlny horúčav v Indii

Kalkata, India

Globálna teplota prekonala priemer 2 stupňov Celzia. V porovnaní s rokom 2020 je v Indii 32-krát viac vĺn extrémnych horúčav, každá trvá päťkrát dlhšie ako v minulosti a tieto vlny postihujú 93-násobne viac ľudí. Horúčavy majú extrémny dopad na každodenný život, na poľnohospodárstvo a na ľudí vo vyššom veku či žijúcich v absolútnej chudobe. Následky horúčav (suchá, neúroda) spôsobujú nárast počtu ľudí pod hranicou chudoby a ľudí, ktorí unikajú z nehostinných oblastí. Spoločenské napätie v najľudnatejšom štáte sveta je dlhodobé, prispievajú k nemu početné vnútorné konflikty, ktoré suchá, horúčavy a neúroda len umocňujú.

interactive.carbonbrief.o...

2037

Švédsko a Nemecko zaviedli 25-hodinový pracovný týždeň

Švédsko, Nemecko

Dve priemyselne silné krajiny sa rozhodli riešiť problém dekabornizácie ekonomiky aj cez skrátenie pracovného týždňa, zatiaľ čo mzdy zamestnancov zostávajú rovnaké. Z doterajších 35 pracovných hodín týždenne tak budú zamestnanci pracovať kratšie, budú sa môcť venovať rodine, koníčkom a starostlivosti o svoj osobný život. Legislatívci očakávajú nielen redukciu emisií skleníkových plynov, ale aj zníženie doteraz rastúceho duševného stresu, ktorý zdravotníctvu odčerpáva veľké finančné zdroje. Nemecký prezident vyhlásil, že „skrátením pracovného času sme prispeli k riešeniu dvoch veľkých výziev, klimatickej krízy a krízy duševného zdravia“.

www.theguardian.com/envir...

autonomy.work/wp-content/...

2036

Riečna lodná doprava v Európe bola zastavená

Dlhotrvajúce sucho a nedostatok zrážok spôsobili veľmi nízku hladinu európskych veľtokov, predovšetkým Dunaja, Rýna a Odry. Príliš nízka hladina riek predstavuje veľké problémy pre riečnu dopravu, turizmus a zásobovanie. Tisíce ľudí v nadväznosti na to prišli o prácu, ľudia žijúci z turizmu hlásia nižšie príjmy a vodné elektrárne pre nízku hladinu vody nevedia vyrábať energiu v očakávanej miere. Niekoľko jadrových elektrární muselo byť núdzovo vypnutých kvôli nedostatku vody pre chladiace veže. Všetci veria, že budúci rok bude lepší, ale podľa vedeckých záverov je možné očakávať podobné hladiny riek aj v najbližších rokoch.

www.climaterealityproject...

2036

Veľká zelená bariéra dokončená

región Sahel

Unikátnu prírodnú bariéru, ktorá vedie 8000 km od Senegalu do Džibutska sa podarilo s oneskorením, ale predsa dokončiť. Sto miliónov hektárov degradovanej pôdy naprieč jedným z najnehostinnejších regiónov sa podarilo obnoviť, čo umožnilo miliónom ľudí žiť dôstojne v oblasti Sahelu. Ide tak nielen o príspevok k zníženiu chudoby, miery migrácie, neistoty, ale aj k riešeniu klimatickej zmeny, pretože Veľká zelená bariéra prispeje k zníženiu CO2 v atmosfére o 250 miliónov ton ročne. Panafrické hnutie dvadsiatich štátov, ktoré stojí za projektom, bolo v tomto roku ocenené Nobelovou cenou za mier. Pri preberaní ceny reprezentant Mali vyslovil dnes už legendárnu vetu: „Afrika prebrala svoju časť zodpovednosti, je načase, aby tak spravili aj ostatné časti sveta.”

www.greatgreenwall.org/20...

2035

Slovensko sa pripravuje na dopady klimatickej krízy

Slovensko

Tisíce dobrovoľníkov trávia posledný októbrový víkend v lesoch, na poliach a lúkach. Ich úlohou je naštartovať regeneráciu krajiny, ktorá bola za posledné storočie drancovaná intenzívnym poľnohospodárstvom, ťažbou dreva a ťažkým priemyslom. Dobrovoľníci pomáhajú lesníkom a poľnohospodárom pri nevyhnutných opatreniach: obnovujú mokrade, vysádzajú stromy, budujú remízky, stavajú oplotenky, odstraňujú lesné cesty a vykonávajú ďalšie potrebné práce pre krajinu. Tieto aktivity sú dôležité pre zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny, ktorá sa ešte stále prejavuje extrémnym počasím, či už veľkým suchom, alebo prívalovými dažďami, ktoré spôsobujú lokálne povodne a obrovské škody na majetku. Koordinátor celej akcie pod vedením úradu vlády vo večernom spravodajstve vyhlásil: „Dopady klimatickej krízy sú u nás veľmi vážne. Práve preto sme sa rozhodli nečakať a adaptovať našu vzácnu krajinu na jej dopady, ako sucho, prívalové dažde, silný vietor a veľké horúčavy. Naprávame tak chyby predchádzajúcich generácií, ktoré znížili schopnosť prírody vyrovnať sa s následkami našej činnosti. Táto dnešná aktivita je však len začiatok dlhého, pravidelného procesu, na ktorom sa budeme radi podieľať. “

2035

Vyspelé štáty prehlásili, že doba materiálneho rastu sa pre nich skončila

EU, Kanada, Austrália, USA, Čína

Reprezentanti najrozvinutejších štátov sa stretli 12. Decembra v Paríži, aby symbolicky, dvadsať rokov po podpísaní Parížskej dohody predniesli závažné vyhlásenie. V ňom spoločne deklarujú: “Epocha materiálneho rastu sa v našich krajinách skončila. Vstupujeme do éry udržateľných spoločností, založených na vzdelaní, ekonomike starostlivosti, skrátenom pracovnom čase, spolupráci namiesto konkurenčného súboja.” Toto vyhlásenie bolo vyústením dlhodobej transformácie spoločnosti. Štáty tak symbolicky akceptovali svoju zodpovednosť voči zvyšku sveta za vypustené emisie CO2 od priemyselnej revolúcie, spôsobené akumuláciou bohatstva a neudržateľne rastúcou materiálnou spotrebou.

www.dw.com/en/climatechan...

2034

Poisťovne odmietajú poisťovať proti dopadom klimatickej krízy

USA, svet

Finančné poisťovne masívne prehodnocujú stratégie poistenia proti prírodným pohromám, pričom odmietajú poistiť čokoľvek v rizikových oblastiach, predovšetkým pri mori a lesných porastoch, ktoré pohlcujú požiare. Ceny nehnuteľností v daných oblastiach výrazne klesajú, keďže ľudia sa sťahujú do bezpečnejších prostredí. Niekoľko poisťovní pre klimatickú krízu už zbankrotovalo, čo prehĺbilo aktuálnu finančnú krízu vo svete.

www.sciencedirect.com/sci...

2034

Amazonský prales, sibírska tajga a indonézske pralesy sú vyhlásené za lokality svetového významu a získavajú medzinárodnú ochranu

svet

Po bezprecedentných požiaroch na Sibíri a v Amazónii sa Bezpečnostná rada OSN pre klímu rozhodla vyhlásiť tieto oblasti za lokality, ktoré sú zásadne dôležité pre ľudstvo a ktorých ochrana nemôže spočívať len na pleciach národných štátov. K ich ochrane povoláva Mierové sily OSN. Tie budú pomáhať chrániť tieto kriticky dôležité územia pred nelegálnou ťažbou, pytliactvom, podpaľačstvom a ďalšími ohrozeniami. Mierové sily budú úzko spolupracovať s pôvodnými obyvateľmi, ktorí poskytnú nevyhnutné know-how. Vyslanie mierových síl dlhodobo narážalo na odpor Indonézie a Ruska, ale obe krajiny nakoniec súhlasili s ich nasadením výmenou za finančnú a technologickú pomoc od zvyšku sveta, predovšetkým pri prechode na obnoviteľné zdroje energie.

2033

Priehrada Tri rokliny v Číne nevydržala záplavy

Čína

Najväčšia priehrada na svete Tri priehrady v Číne nevydržala masívny príval vody, ktorý bol niekoľkonásobne vyšší než v roku 2020, keď sa priehrada takmer pretrhla. Príval vody spôsobili masívne dažde a veľká erózia pôdy ako následok odlesňovania toku rieky Jang-c-´ťiang a ťažby piesku z jej brehov. K stabilite nepomohlo ani používanie nekvalitných materiálov pri výstavbe ideologického symbolu skrotenia prírody človekom. Čínska vláda dlhé roky odmietala varovania expertov a uisťovala medzinárodné spoločenstvo a svojich obyvateľov, že priehrada vydrží.

Priehrada napokon v auguste praskla a zničila veľké množstvo sídiel, päťmiliónové mesto Ji-čchang, a desaťtisíce ľudí prišli o život. Prívalová voda zničila aj 15 % celosvetovej manufaktúrnej výroby, pričom značky ako Apple, Nike majú obrovské problémy. Nebývalé škody na životnom prostredí, ľudskej populácii a globálnej ekonomike naštrbili dôveru v čínsky režim.

theprepared.com/blog/thre...

www.bbc.com/news/av/world...

2033

Zatvorenie bane a elektrárne Bełchatów

Poľsko

Poľsko zatvorilo Bełchatów, uhoľnú elektráreň, ktorá je najväčším producentom CO2 v rámci Európskej únie. Po tlaku verejnosti sa postupné uzatváranie blokov urýchlilo (úplne uzatvorenie bolo pôvodne plánované medzi rokmi 2040 – 45).Vlastník bane, spoločnosť PGE, tak koná nielen z environmentálnych pohnútok – spaľovanie poľského lignitu je totiž dlhodobo ekonomicky nevýhodné. K zatvoreniu došlo po veľkom štrajku zamestnancov bane, klimatických aktivistov a obyvateľov regiónu, ktorí žiadajú jasný plán transformácie. Zamestnanci odmietli byť vyjednávacou kartou majiteľov uhoľných baní a elektrární. K podobnému kroku pristúpilo aj Nemecko, kde sa vláda dohodla s majiteľmi uhoľných baní a elektrární na ukončení ťažby a spaľovania uhlia už pred plánovaným rokom 2038. Rok 2033 tak bude rokom ukončenia ťažobnej činnosti v dvoch najväčších baniach v Európe.

notesfrompoland.com/2020/...

www.clientearth.org/press...

www.cleanenergywire.org/f...

2031

Chudobní sú ešte chudobnejší

Slovensko

Ekonomické dôsledky zmeny klímy v sídlach, či už mestských alebo vidieckych, viedli k ďalšiemu prehĺbeniu sociálnych problémov nielen na Slovensku, vrátane chudoby a nízkej kvality života. Neschopnosť platiť za opravy domov, zvyšujúce sa ceny potravín, častejšie ochorenia a práceneschopnosť sú len niektoré z dopadov klimatickej zmeny. Najvýraznejšie sa negatívne dôsledky zmeny klímy prejavujú u najzraniteľnejšej populácie. V našich podmienkach sú to starí a osamelo žijúci ľudia, deti, ľudia s nízkym príjmom a ľudia, ktorí trpia nejakou formou postihnutia.

www.minzp.sk/files/odbor-...

2030

Nadišli štyri body zvratu

svet

Od tohto roku bude čoraz ťažšie bojovať s klimatickou zmenou. Aktivovali sa totiž prírodné procesy, označované ako body zvratu (tipping points). Tie znamenajú narušenie zásadných funkcií prírodných stabilizátorov klímy. Roztopené ľadovce v Grónsku, redukcia permafrostu, strata prúdenia teplej vody v Atlantickom oceáne a masívny úhyn koralov sa dostali do fázy, z ktorej je návrat takmer nemožný. A tak procesy, ktoré boli naštartované ľudskou činnosťou, sa radikálne zhoršujú už aj prostredníctvom prírodných procesov.

www.nature.com/articles/d...

www.carbonbrief.org/expla...

2030

Svet skončil s dotovaním ťažby a spaľovania fosílnych palív

svet

Ropa, plyn a uhlie budú odteraz drahšie. USA, Európska únia, Čína a Rusko sa dohodli na zastavení dotácií na ťažbu, spaľovanie a výskum ropy, uhlia a zemného plynu. Fosílne palivá, ktoré si posledné storočie užívali obrovskú štátnu podporu, sa tak ocitli bez podpory na trhu a nie sú schopné konkurovať obnoviteľným zdrojom ako sú veterná, solárna, geotermálna a vodná energia. Ukončenie dotácií de facto znamená koniec dominancie fosílnych palív a otvorenie cesty k dekarbonizácii svetovej ekonomiky.

priceofoil.org/fossil-fue...

2029

Nárast hladiny morí ohrozuje poľnohospodárstvo

Bangladéš, pobrežné krajiny

Nárast hladiny morí spôsobuje, že orná pôda sa stáva slanšou, a teda nevhodnou na pestovanie. Z poľnohospodárskych oblastí sa stávajú poloslané špongie, ktoré nedokážu primerane nakŕmiť tých, ktorí z nich žijú. Vzhľadom na koncentráciu soli v pôde stratili poľnohospodári v Bangladéši, v Indii a v ďalších prímorských krajinách až 70 % úrody. Farmári zanechávajú starostlivosť o pôdu a prechádzajú k rybárstvu, no priveľká konkurencia a úbytok lovísk spôsobujú migráciu alebo chudobu.

Niektorí z nich, v bezmocnosti z toho, že nevedia uživiť svoje rodiny páchajú samovraždu.

theconversation.com/clima...

2029

Princípy cirkulárnej ekonomiky menia svetový obchod

EÚ, svet

Štáty Európskej únie zaviedli radikálnu transformáciu, ktorá obmedzila odpad, stimulovala kompostovanie a najmä zaviedla legislatívne úpravy smerujúce k predchádzaniu vzniku odpadu. Zodpovednosť tak prešla najmä na výrobcov, ktorí musia výrobky dizajnovať tak, aby vydržali čo najdlhšie a aby v prípade poruchy boli pokazené diely ľahko nahraditeľné a upgradovateľné. Stavebný odpad sa využíva ako druhotná surovina, štáty podporujú aj lokálnych spracovateľov materiálov a recyklátorov. Na zabezpečení prevádzky triedeného zberu a sekundárnom spracovaní odpadu sa podieľajú výrobcovia produktov. Platí zákaz skládkovania, špeciálna pozornosť sa venuje elektroodpadu a kompostu.

zelenyrestart.sk/zelene-r...

2028

Bezprecedentné požiare, tisíce ľudí bez domova

svet

Obrovské požiare na Sibíri, v Austrálii, Indonézii a Amazónii prispeli k akcelerácii klimatickej zmeny, pričom dopady sú masívne. Stovky mŕtvych, desaťtisíce ľudí bez domova a nenapraviteľné škody na prírode sú len zlomkom tragédie. Obrovským problémom je vypúšťanie uhlíka do atmosféry, ktorý by bol inak uskladnený v kmeňoch a koreňoch stromov. Zároveň „pľúca planéty“ strácajú svoju kapacitu a nie sú schopné pohltiť toľko uhlíka ako ešte pred desiatimi rokmi.

www.carbonbrief.org/expla...

2028

Slovensku sa podarilo vyhlásiť 10 percent územia za bezzásahové zóny

Slovensko, EÚ

V rámci celoeurópskej iniciatívy na ochranu divočiny sa členské štáty vrátane Slovenska zaviazali k podpore biodiverzity ponechaním určitých častí území bez zásahu človeka. V národných parkoch a chránených územiach NATURA 2000 teda nebude možné rúbať stromy, stavať cesty, loviť zver ani zasahovať do krajinného rázu výstavbou. Tieto oblasti budú naďalej prístupné pre šetrný turizmus, avšak ich pridanou hodnotou bude možnosť pozorovať, ako prebiehajú prírodné procesy, keď do nich človek výrazne nezasahuje svojou činnosťou. Zároveň budú slúžiť ako živé laboratórium pre výskumníkov, ktorí budú môcť sledovať, ako sa prírodné procesy adaptujú na zmeny klímy napr. v druhovej skladbe rastlín, stromov, vtákov a zvierat. K podobným krokom pristúpili všetky krajiny Európskej únie.

www.climatechangenews.com...

2027

Smrteľné záplavy v nigérijskom Lagose

Lagos, Nigéria

Mesto Lagos v Nigérii zažíva extrémne záplavy. Lagos je jedno z desiatich miest na Zemi, ktoré veľmi tvrdo zasiahli postupujúce klimatické zmeny. Tohtoročné záplavy si vyžiadali tisícky mŕtvych, milióny ľudí prišli o domov. Medzinárodná komunita už prisľúbila pomoc, ale v nedostatočnej výške. Mnohí museli opustiť domovy a snažia sa nájsť bezpečné miesto na život pre svoje rodiny. Väčšina síce zostala v okolitých krajinách, predovšetkým v Kamerune, ale veľa z nich sa vydalo aj do USA, Európy a Austrálie.

qz.com/africa/1054825/cli...

2027

Špinavá reklama podlieha riadnej dani

Bratislava, Slovensko

Ministerstvo financií sa v rámci novej reformy daňového systému pozrelo na dane z reklamy. Po dlhých rokoch sa zrušila možnosť pre firmy zvyšovať si výdavky zaradením výdajov na reklamu a o túto sumu znižovať výšku dane. Nielenže od tohto roku tento postup nemôžu uplatňovať, ale dokonca firmy, ktorých reklamná činnosť je v priamom rozpore s klimatickými záväzkami (napr. automobilky, rafinérie, letecké spoločnosti, plynové elektrárne), musia platiť 40 % z hodnoty reklamy do špeciálneho klimatického fondu obnovy Slovenska. Vláda si od tohto opatrenia sľubuje nielen zvýšenie príjmov, ale aj zníženie emisií, ktoré prispievajú ku klimatickej zmene. Zároveň vznikla Etická komisia pre greenwashing a postihovanie zavádzajúcej reklamy, ktorú tvoria zástupcovia vlády, neziskového sektora, biznisu a médií.

2026

Arktída sa roztápa rýchlejšie, než sa čakalo

Arktída

Severné ľadové more sa veľmi rýchlo roztápa, a tak sa cesta medzi severom Európy a Čínou otvorila celoročne, čo akcelerovalo a zmenilo geopolitické rozloženie síl v medzinárodnom obchode. Tradičné ekonomické mocnosti sú nervózne, čo vyvoláva nielen obavy na trhoch, ale aj politické pnutie v tých krajinách, ktoré môžu prísť o vplyv. Otvorenie nových tranzitných zón zároveň posilnilo obchod a výmenu tovarov, čo znamená viac spaľovania fosílnych palív a ešte väčšie posilňovanie klimatickej krízy.

www.theguardian.com/world...

2026

Európske inštitúcie sa zaväzujú k uhlíkovej neutralite

Slovensko, EÚ

Ku Kancelárii prezidenta SR, ktorá sa v roku 2020 zaviazala prevádzkovať celý úrad ako uhlíkovo neutrálny, sa pridávajú aj ďalšie slovenské inštitúcie. Úrad vlády, ministerstvá životného prostredia, poľnohospodárstva a financií idú príkladom. V druhej vlne nasledujú nielen ministerstvá a ich inštitúcie, ale aj ďalšie časti samosprávy. Na Slovensku aj vo svete smerujú k uhlíkovej neutralite vysoké školy, kultúrne inštitúcie ako divadlá, galérie či knižnice. K uhlíkovej neutralite sa ako inštitúcia zaviazal aj Európsky parlament a inštitúcie krajín naprieč Európou. Inštalujú sa fotovoltaické panely, zriaďujú zelené strechy, redukuje sa energetická spotreba, obnovujú sa záhrady, zatepľujú budovy, prijímajú sa zásady zeleného úradovania, minimalizujú sa lety a organizujú školenia, ako sa správať šetrne k prírode.

www.prezident.sk/article/...

2025

Africké krajiny sa pridávajú k celosvetovej vlne využitia zemného plynu

Mozambik, Angola, Tanzánia, Nigéria

Aj napriek vedeckým záverom potvrdzujúcim škodlivosť plynu a jeho podiel na klimatickej zmene, plyn je stále vychytenou komoditou na globálnom trhu s energiami. Plynárenským lobistom sa podarilo presvedčiť svetové politické reprezentácie, že plyn je vhodnou prechodnou surovinou od uhlia a ropy k bezuhlíkovej ekonomike. Nedarí sa však kontrolovať úniky metánu, ktoré vznikajú pri ťažbe a často prekonávajú emisie skleníkových plynov pri spaľovaní uhlia. Investori tak vkladajú stovky miliónov eur do výstavby nových zariadení na ťažbu, prepravu, skladovanie a distribúciu plynu. Najväčším projektom je Likong’o o-Mchinga Liquefied Natural Gas Project v Tanzánii, za ktorým stojí konzorcium Shell, Equinox, Exxon, Ophir Energy a Pavilion Energy. Podobné projekty sa však realizujú aj v ďalších afrických štátoch.

www.fircroft.com/blogs/7-...

2025

Aktivisti uspeli s klimatickou žalobou voči Českej republike

Česká republika

Ústavný súd v Brne vyniesol prelomový rozsudok. Skupinová žaloba občanov na české štátne orgány za nedostatočnú ochranu práv občanov garantovaných ústavou a medzinárodnými záväzkami v ochrane klímy uspela. Česká vláda tak musí na základe súdneho rozhodnutia prestať dotovať fosílne projekty, udeľovať emisné povolenia najväčším znečisťovateľom a prehodnotiť nastavenie dotačných programov s ohľadom na svoje ústavné a medzinárodné záväzky. Klimatická žaloba v Českej republike je v tejto chvíli jednou zo stoviek ďalších naprieč planétou, v minulosti už podobná žaloba uspela v Holandsku.

www.klimazaloba.cz...

2024

Rok extrémneho počasia, najprv historické sucho, potom povodne

Slovensko

Meteorológovia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu opäť vydali na víkend varovanie pred extrémnymi búrkami, ktoré budú sprevádzať veľmi silný vietor a prívalové dažde. Varovania prichádzajú prakticky celé leto, pričom poisťovne v reakcii na množiace sa škody zvyšujú ceny poistného nehnuteľností a majetku. Čoraz častejšími ničivými povodňami a nedostatočnou infraštruktúrou sa zaoberá aj vláda, ale zatiaľ bez výsledku. Opozícia upozorňuje, že sme premrhali drahocenný čas a peniaze na prípravu na tieto udalosti, aj napriek tomu, že sme o nich vedeli a mali k dispozícii finančné zdroje v rámci Európskeho fondu obnovy.

www.minzp.sk/files/odbor-...

mpompr.svp.sk/...

2024

Výroba energie sa vo svete decentralizuje a prechádza k obnoviteľným zdrojom

svet

Popularita energetických družstiev celosvetovo rastie. Výroba energie sa decentralizuje a dostáva do rúk malým vlastníkom na úkor veľkých štátnych či súkromných firiem aj vďaka zmenám legislatívy. Členovia družstiev a zároveň odberatelia energie majú priamu kontrolu nad formou produkcie elektriny a tepla. Vďaka tomu sa výroba energie a tepla stáva skutočne udržateľnou. Model malých energetických družstiev, prepojený s národnou elektrickou sieťou, sa stáva mimoriadne populárnym aj v krajinách globálneho juhu. Kvalita života obyvateľov sa tak zlepšuje, no nie na úkor rastúcich emisií CO2. Rola štátu spočíva vo vytvorení infraštruktúry na prenos energie pomocou inteligentných technológii známych aj ako „smart grids“.

www.sciencedirect.com/sci...

2023

Nepodarilo sa dohodnúť na digitálnej dani ani regulácii obsahu internetových gigantov

Silicon Valley, Európa

Predstavitelia spoločností Google, Facebook, Twitter a Pinterest sa opäť tešia z toho, že sa im podarilo zabrániť prijatiu dohody o digitálnej dani a regulácii obsahu. Títo internetoví giganti tak aj naďalej pôsobia bez zodpovednosti za obsah, ich služby polarizujú, zamlčiavajú a znemožňujú jasné porozumenie faktov a problémov súvisiacich s klimatickou zmenou. Spoločnosti využívajúce fosílne palivá a štáty závislé od príjmov z fosílnych palív sú v súčasnosti najväčšími objednávateľmi reklamy od týchto služieb. Státisíce ľudí odišli na alternatívne sociálne siete, ktoré neobchodujú s dátami svojich užívateľov, ale väčšina zostala u tradičných gigantov a aj naďalej je vystavená informáciám, ktoré im zobrazuje algoritmus a inzerenti.

2023

Posledná vyťažená tona uhlia na hornej Nitre

horná Nitra, Slovensko

Za veľkého záujmu médií a verejnosti vyťažili baníci symbolicky poslednú tonu uhlia. Dlhodobo ekonomicky nerentabilná ťažba uhlia a jeho následné spaľovanie poškodzovali životné prostredie, znižovali kvalitu života ľuďom v regióne a zaťažovali štátny rozpočet. Približne dvetisíc ľudí zamestnaných v baniach čaká v najbližšom období rekvalifikácia, niektorí pôjdu do predčasného dôchodku, ďalší budú pracovať na rekultivácii životného prostredia alebo plynulo prejdú do nástupníckych firiem. Tento významný krok mal obrovskú odozvu aj vo svetových médiách, pretože Slovensko sa stalo prvou krajinou z bývalého východného bloku, ktorá skončila s ťažbou uhlia.

ekonomika.pravda.sk/ludia...

2022

Nemecký súd rozhodol o obnovení ťažby v Hambachu

Nemecko

Nemecký súd rozhodol o znovuobnovení ťažby dreva v lese Hambach, ktorý padne za obeť rozširujúcej sa uhoľnej bani. Spoločnosť RWE tak má k dispozícii ďalšie obrovské zásoby uhlia, ktoré môže čo najrýchlejšie spaľovať do roku 2036. Až vtedy má nastať oficiálne ukončenie ťažby a spaľovania uhlia. Aktivisti, ktorí už niekoľko rokov les Hambach blokujú, sa snažili aj naďalej brániť ťažbe vlastným telom, ale represívnym jednotkám súkromnej ochranky sa ich v spolupráci s políciou podarilo po dlhých týždňoch z lesa vytlačiť. Ich prístrešky, barikády a iné drobné stavby zničili spolu s niekoľkotisícročným lesom Hambach.

www.bbc.com/news/stories-...

2022

Slovenské školstvo ide príkladom

Slovensko

Štart nového školského roka sa niesol v znamení zelenej obnovy. Stovky škôl zaviedli výučbu o klimatickej zmene, znižujú svoju energetickú stopu, mnohé si na strechy nainštalovali solárne panely, dokončili zateplenie a zakladajú políčka, kde sa žiaci a študenti učia pestovať zeleninu a kompostovať. Školské jedálne zmenili svoje jedálničky, na ktorých síce ubudlo mäso, ale pribudlo ovocie, zelenina a zdravé potraviny. V spolupráci s odborníkmi sa vyškolili koordinátori k trvalo udržateľnému rozvoju, ktorí pomáhajú tento proces na školách facilitovať. Niektoré školy zašli dokonca tak ďaleko, že ich žiaci a žiačky sa po skončení vyučovania v rámci krúžkov venujú vzdelávaniu dospelých v problematike klimatickej zmeny.

zelenyrestart.sk/zelene-r...

2021

Spojené štáty americké už nie sú súčasťou Parížskej dohody

USA, svet

Spojené štáty americké po štyroch rokoch procesu odstúpenia od Parížskeho dohovoru odstúpili od zmluvy. Vzdávajú sa tak regulácie emisií CO2. Americké ropné giganty dostávajú voľnú vstupenku na otváranie nových ložísk ropy. Proces dekarbonizácie v priemysle a výrobe energií sa zastavil. V niektorých regiónoch sa vďaka štedrým štátnym dotáciám vracajú k výrobe energie z uhlia. USA znova smeruje k tomu, aby bolo svetovým „lídrom“ v produkcii skleníkových plynov, a to v prepočte na obyvateľa, ako aj celkovo.

www.theguardian.com/us-ne...

en.wikipedia.org/wiki/Uni...

2021

Klimatická konferencia v Glasgowe znamená zvrat v niekoľkoročných rokovaniach

Glasgow, Škótsko

Po najmasovejších celosvetových protestoch v moderných dejinách pripustili účastníci konferencie, že ak sa spravodlivá transformácia nenaštartuje ihneď, postupujúcu klimatickú zmenu už nebude možné zvrátiť a všetky krajiny sveta utrpia obrovské škody. Práve preto nadviazali na Parížsku dohodu z roku 2015 a tentoraz nastavili nielen lepšie ciele, ale zaviedli aj sankčné mechanizmy pre krajiny, ktoré ich nebudú plniť. Významný vplyv na záväzné ciele ako výsledok konferencie má aj návrat USA k plneniu Parížskej dohody. Na monitorovanie a vyhodnocovanie plnenia klimatických cieľov bola vytvorená špeciálna komisia, v ktorej sú zástupcovia 15 štátov, vrátane Slovenska. Komentátori komisiu nazývajú „bezpečnostnou radou pre klímu“.

www.ukcop26.org/...

2020

Koronavírus a spomalenie ekonomiky

EU, svet

Pandémia koronavírusu Covid-19 priniesla nečakanú neistotu na celej planéte. Otriasla presvedčením, že človek ako ľudský druh je vždy pánom situácie na Zemi. Počas niekoľkých mesiacov sa obmedzili medzištátne lety, globálna ekonomika je v recesii, milióny ľudí prišli o prácu, ďalší žijú v neistote a strachu. Je ťažké odhadnúť budúci vývoj ľudstva, no jedno je jasné: Klimatická kríza a šieste masové vymieranie druhov sú stále prítomné a naberajú na sile. Čas na ich riešenie sa kráti.

www.sciencenews.org/ar...

www.theguardian.com/en...

2019

Madridská klimatická konferencia COP 25 bez posunu vpred

Madrid, Španielsko

Rokovania OSN o zmene klímy COP25 sa skončili v nedeľu ráno v Madride, takmer o 40 hodín neskôr, ako bolo pôvodne plánované. Po dvoch týždňoch zdĺhavých rozhovorov venovaných riešeniu núdzového stavu otepľovania planéty sa svetovým lídrom nepodarilo dopracovať k nijakým skutočným výsledkom.

Miera, akou bohaté národy, vrátane napríklad Austrálie, blokovali pokrok v kritických bodoch diskusie, rozzúrila pozorovateľov aj národných delegátov. Jeden z najslabších výsledkov klimatických stretnutí vôbec prišiel po mohutných protestoch Fridays for Future a Extinction Rebellion, po medzinárodnom klimatickom štrajku a bezprecedentnom záujme médií o tému klimatickej krízy.

theconversation.com/th...

2018

Právnik David Buckel sa upálil, aby poukázal na klimatickú zmenu

New York, USA

Významný americký právnik sa upálil v newyorskom parku na protest proti klimatickým zmenám. Pozostatky 60-ročného Davida Buckela sa našli v Prospect Parku v Brooklyne. V liste na rozlúčku, ktorý sa našiel neďaleko, Buckel napísal, že sa upálil fosílnym palivom, čím chcel symbolicky poukázať na to, čo podľa neho spôsobuje škody na Zemi. Napísal, že väčšina ľudí dýcha znečistený vzduch a preto mnohí zomreli predčasne. Buckel bol dobre známy svojou advokátskou prácou v prospech homosexuálov, lesbičiek a transrodových osôb a neskôr pracoval s niekoľkými environmentálnymi skupinami. „Znečistenie pustoší našu planétu a spôsobuje jej neobývateľnosť prostredníctvom znečisteného ovzdušia, pôdy, vody a ich vplyvov na počasie,“ uviedol právnik v liste  na rozlúčku, ktorý citoval New York Times. Denník zároveň informoval, že odkaz dostalo e-mailom niekoľko spravodajských agentúr krátko pred nájdením Buckelovho tela.

www.theguardian.com/en...

2018

Greta Thunberg a začiatok školských štrajkov Fridays for Future

Švédsko, svet

Školský štrajk za klímu (po švédsky Skolstrejk för klimatet), tiež známy pod rôznymi názvami ako napr. Piatky pre budúcnosť (Fridays for Future, FFF), vznikol ako medzinárodné študentské hnutie. Účastníci vynechávajú piatkové vyučovanie, aby sa zúčastnili na demonštráciách, a tak žiadali od politikov opatrenia na zabránenie postupujúcej klimatickej zmene a prechod od fosílnych palív k obnoviteľnej energii.

Mediálny ohlas a rozsiahla organizácia protestov sa začali po tom, čo švédska školáčka Greta Thunbergová v auguste 2018 protestovala pred švédskym parlamentom Riksdag s transparentom, na ktorom bol nápis „Skolstrejk för klimatet“.

Na globálnom štrajku 15. marca 2019 sa zhromaždilo viac ako milión štrajkujúcich. V 125 krajinách sa uskutočnilo okolo 2200 štrajkov. Počas Globálneho týždňa budúcnosti 2019 sa konalo 4500 štrajkov vo viac ako 150 krajinách, sústredili sa hlavne na piatok 20. septembra a piatok 27. septembra. Pravdepodobne najväčšími štrajkmi v oblasti klímy vo svete boli štrajky v piatok 20. septembra 2019, do ktorých sa zapojili približne 4 milióny demonštrantov.

en.wikipedia.org/wiki/...

2017

USA deklarovali odstúpenie od Parížskej dohody

1. júna 2017 americký prezident Donald Trump oznámil, že Spojené štáty americké odstupujú od Parížskej dohody o zmierňovaní klimatickej zmeny z roku 2015 a začnú rokovania o opätovnom prístupe k dohode „za podmienok, ktoré sú spravodlivé voči USA, ich podnikom, ich robotníkom, obyvateľom, a daňovým poplatníkom“ alebo uzavrú novú dohodu. Trump uviedol, že „Parížska dohoda narúša [americkú] ekonomiku“ a „[USA] budú trvale znevýhodnené“. Dodal, že odstúpenie bude v súlade s jeho politikou America First.

www.theguardian.com/us...

2015

Parížska klimatická dohoda

Paríž, Francúzsko, svet

V roku 2016 bola podpísaná Parížska dohoda. Je súčasťou Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC), ktorý sa zaoberá najmä znižovaním emisií skleníkových plynov a adaptáciou na klimatickú zmenu. Znenie dohody prerokovali zástupcovia 196 zmluvných strán na 21. konferencii UNFCCC v Le Bourget neďaleko Paríža a bolo prijaté konsenzom 12. decembra 2015. Dohodu postupne podpísali všetci členovia UNFCCC, 189 štátov sa stalo zmluvnými stranami. Irán a Turecko sú jediní významní producenti emisií, ktorí nie sú jej zmluvnými stranami.

Dlhodobým cieľom Parížskej dohody je obmedziť rast priemernej globálnej teploty na úroveň pod 2 °C (3,6 °F) v porovnaní s obdobím pred industrializáciou a pokračovať v úsilí o obmedzenie rastu na 1,5 °C (2,7 °F). To by podstatne znížilo riziká a vplyvy zmeny klímy.

unfccc.int/process-and...

2015

Prvý človek, ktorý sa oficiálne uchádzal o štatút klimatického utečenca

Kiribati, Nový Zéland

Ioane Teitiota je prvý človek, ktorý požiadal o azyl ako klimatický utečenec. Zo súostrovia Kiribati, ktorý ohrozuje rastúca hladina morí, emigroval na Nový Zéland, kde sa  usiloval získať štatút utečenca. Po štyroch rokoch snahy súd jeho žiadosť zamietol a deportovali ho naspäť na Kiribati. Tam jeho domov ohrozujú prívalové vlny stúpajúceho oceánu.

„Som na tom rovnako ako ľudia, ktorí utekajú pred vojnou. Tí, čo sa boja smrti, sú na tom rovnako ako ja," hovorí.

www.bbc.com/news/world...

2011

Havária v jadrovej elektrárni Fukušima 1

Tóhoku, Japonsko

Haváriu zapríčinila séria prebiehajúcich porúch zariadení a úniku rádioaktívnych materiálov v jadrovej elektrárni Fukušima 1 po zemetrasení a cunami v Tóhoku 11. marca 2011. Havária vo Fukušime 1 síce nie je najhoršou jadrovou haváriou, napriek tomu mala ďalekosiahly dosah. Po Fukušime Nemecko trvale odstavilo osem zo svojich 17 reaktorov a zvyšné sa zaviazalo uzavrieť do konca roku 2022. To však spôsobilo prechod na výrobu elektriny z uhlia, čo má za následok výrazný rast nemeckých emisií CO2. Taliansko v referende drvivou väčšinou odhlasovalo, že krajina nebude využívať jadrovú energiu. Švajčiarsko a Španielsko zakázali výstavbu nových reaktorov.

en.wikipedia.org/wiki/...

1998

New York Times odhalili plán Amerického ropného inštitútu na manipuláciu vedy o klimatickej zmene

USA

Denník New York Times prostredníctvom dokumentov, ktoré prenikli k neziskovej environmentálnej organizácii National Environmental Trust, odhalil, že Americký ropný inštitút pripravuje plán v hodnote 5 miliónov dolárov na spochybnenie vedeckých poznatkov o zmene podnebia. Na pláne sa podieľali aj zástupcovia spoločností Exxon a Chevron. Jedným z jeho cieľov je „identifikovať, zapojiť a vyškoliť tím piatich nezávislých vedcov, ktorí by sa podieľali na mediálnom dosahu. Pôjde o jednotlivcov, ktorí nemajú za sebou dlhú históriu viditeľnosti a / alebo účasti na diskusii o zmene podnebia. Tento tím bude pozostávať skôr z nových tvárí, ktoré svojím hlasom podporia uznávaných vedcov, ktorí sa k téme už otvorene vyjadrujú“(s. 6 prílohy správy Greenpeace).

www.nytimes.com/1998/0...

www.greenpeace.org/usa...

1992

Dohovor o zmene klímy podpísaný v Riu de Janeiro

Rio de Janeiro, Brazília

V Rámcovom dohovore OSN o zmene klímy, ktorý podpísalo 154 krajín v Riu de Janeiro, sa signatári zaviazali predchádzať „nebezpečnému“ otepľovaniu spôsobenému skleníkovými plynmi a stanovili si počiatočný cieľ zníženia emisií pre priemyselné krajiny: do roku 2000 dosiahnuť úroveň emisií z roku 1990.

www.newscientist.com/a...

en.wikipedia.org/wiki/...

1989

Pád Berlínskeho múru a Nežná revolúcia

Východná Európa

Zbúranie Berlínskeho múru (po nemecky Mauerfall) 9. novembra 1989 bolo kľúčovou udalosťou svetových dejín. Znamenalo pád železnej opony a začiatok konca vlády komunistických strán vo východnej a strednej Európe. Na Maltskom summite bol o tri týždne nato vyhlásený koniec studenej vojny a v októbri nasledujúceho roku došlo k zjednoteniu Nemecka. Udalosti Nežnej revolúcie (17. november – 29. december 1989) spôsobili ukončenie vlády komunistickej strany v Československu. Po rezignácii komunistickej federálnej vlády Federálne zhromaždenie ČSSR zvolilo za svojho predsedu Alexandra Dubčeka a 29. decembra 1989 bol za prezidenta republiky zvolený Václav Havel. Ekonomické zmeny po revolúcii priniesli postupné zatváranie niektorých podnikov najmä v oblasti strojárenského priemyslu. Vďaka tomu, ako aj vďaka odstaveniu nerentabilných vysokoemisných technológií, emisie Slovenska výrazne poklesli zo 74,7 Mt v roku 1990 na 40,6 Mt v roku 2014. To predstavuje zníženie o 45,6 %. Spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky ide o najväčší percentuálny pokles. Za Slovenskom nasledujú Maďarsko (39,2 %), Česká republika (36,8 %) a Poľsko (19,6 %).

1988

Správa Jamesa Hansena pre americký Senát

USA

23. júna 1988, v extrémne horúci deň vo Washingtone, predniesol James Hansen výboru Senátu Spojených štátov správu, ktorá dokazuje, že „bol vedecky zistený skleníkový efekt, ktorý mení naše podnebie“. V tom čase bol Hansen šéfom Goddardovho inštitútu pre vesmírne štúdie NASA a jeho svedectvo určite nebolo prvým oficiálnym varovaním pred „skleníkovým efektom“. Správa pre prezidenta Lyndona Johnsona z roku 1965 predpovedala „merateľné a možno aj výrazné zmeny podnebia v nasledujúcich desaťročiach“ a ako prvá získala výrazný priestor v domácich médiách. Občania začali vnímať problém spaľovania fosílnych palív.

grist.org/article/a-cl...

www.newyorker.com/news...

1987

Schválenie „Montrealského protokolu“

Montreal, Kanada, sv

16. septembra 1987 bol podpísaný medzinárodný protokol zakazujúci používanie chemických látok, ktoré porušujú ozónovú vrstvu. Vďaka tomuto rozhodnutiu sa ozónová vrstva znova dostáva do normálu, teda do stavu spred roka 1980. Dosiahne ho pravdepodobne medzi rokmi 2050 a 2070. Montrealský protokol je pozitívnym príkladom, keď sa vďaka medzinárodnej dohode podarilo zvrátiť poškodenie stratosféry spôsobené človekom, teda vypúšťaním chemikálií do ovzdušia. Predstavuje precedens, ktorý by v prípade dohody medzi štátmi o emisiách skleníkových plynov mohol dávať nádej na riešenie klimatickej zmeny.

en.wikipedia.org/wiki/...

1986

Černobyľská havária

Černobyľ, Ukrajina (Sovietsky zväz)

Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986 v černobyľskej atómovej elektrárni na Ukrajine (vtedy časť Sovietskeho zväzu). Ide o najhoršiu jadrovú haváriu v histórii jadrovej energetiky. Nehoda zvýšila obavy o bezpečnosť sovietskeho jadrového priemyslu a na mnoho rokov spomalila jeho expanziu.

sk.wikipedia.org/wiki/...

1979

Prvá svetová klimatická konferencia

Ženeva, Švajčiarsko

Prvá klimatická konferencia sa konala medzi 12. a 23. februárom 1979 v Ženeve a financovala ju Svetová meteorologická organizácia spadajúca pod OSN (WMO). Primárne vedecká konferencia bola určená najmä odborníkom z rôznych vedných disciplín. Vďaka nej vznikol Svetový klimatický program a Svetový klimatický výskumný program. Taktiež viedla ku vzniku IPCC – Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu v roku 1988. Ten je zodpovedný za získavanie, sledovanie a šírenie vedeckých, technických a socioekonomických informácií relevantných pre pochopenie rizík klimatickej zmeny, jej potenciálnych dopadov a možností na adaptáciu a mitigáciu (zmierňovanie). Zakladá sa na vedeckom peer-review procese, do ktorého sú zapojené stovky vedcov z viac ako 120 krajín sveta, vrátane USA, Ruska a Číny. Robia to bez nároku na honorár.

1979

Svetová ropná kríza a pokles emisií

Irán, USA, svet

Ropná kríza v roku 1979 bola energetickou krízou spôsobenou poklesom ťažby ropy v dôsledku islamskej revolúcie v Iráne. Aj keď globálna ponuka ropy poklesla iba o približne štyri percentá, reakcia na ropných trhoch drasticky zvýšila cenu ropy v priebehu nasledujúcich 12 mesiacov, čím sa viac ako zdvojnásobila na 39,50 USD za barel. Rast cien spôsobil nedostatok paliva a dlhé čakania na čerpacích staniciach podobne ako v prípade ropnej krízy z roku 1973. Svetové emisie CO2 počas ďalších troch rokov zaznamenali výrazný pokles.

en.wikipedia.org/wiki/...

www.theguardian.com/co...

1979

Zástupcovia najväčších ropných spoločností na pravidelných stretnutiach riešia klimatickú zmenu

USA

V období medzi 1979 – 1983 sa najväčšie ropné spoločnosti, vrátane Exxon, Mobil, Amoco, Phillips, Texaco, Shell, Sunoco, Sohio a Chevron (vtedy ešte ako dve spoločnosti: Standard Oil of California a Gulf Oil) pravidelne stretávajú, aby diskutovali o vedeckých poznatkoch o klimatickej zmene a jej vplyvoch. Stretnutia boli organizované s pomocou American Petroleum Institute. Z dokumentov, ktoré sa neskôr dostali na verejnosť, vyplýva, že tieto spoločnosti vedeli o klimatickej zmene spôsobenej spaľovaním fosílnych palív a tiež, že pravdepodobne za to v budúcnosti ponesú následky.

insideclimatenews.org/...

1970

Prvá oslava Dňa Zeme

USA

Deň Zeme sa každoročne slávi na celom svete 22. apríla s cieľom upriamiť pozornosť na potrebu ochranu prírody. Počas konferencie UNESCO v San Franciscu mierový aktivista John McConnel navrhol vyčleniť jeden deň ako poctu Zemi a mieru. Pre tento sviatok navrhol ako prvý dátum 21. marec 1970. Americký senátor Gaylord Nelson neskôr navrhol celonárodné osvetové podujatie (teach-in) na 22. apríla 1970. Spolu s aktivistom a organizátorom podujatia Denisom Hayesom sviatok pomenovali „Deň Zeme“. Prvýkrát sa slávil v roku 1970, dnes zahŕňa podujatia, ktoré sú globálne koordinované sieťou Earth Day Network vo viac ako 193 krajinách.

www.earthday.org/...

en.wikipedia.org/wiki/...

1968

Zverejnenie fotografie pohľadu na Zem z Mesiaca

Mesiac

Táto fotografia planéty Zem s kúskom povrchu Mesiaca je nazývaná „Earthrise“. Vyhotovil ju astronaut William Anders počas misie Apollo 8 a je považovaná za najdôležitejšiu environmentálnu fotografiu, aká kedy vznikla. Perspektíva pohľadu na našu planétu ako na krehkú entitu uprostred veľkého čierneho sveta znamenala podľa niektorých odborníkov začiatok globálneho environmentálneho hnutia. Začali sme si totiž uvedomovať limity planéty, a teda aj limity našej činnosti.

William Anders päťdesiat rokov po vyhotovení fotografie poznamenal: „Vydali sme sa preskúmať Mesiac, a objavili sme Zem“.

en.wikipedia.org/wiki/...

1958

Začiatok meraní koncentrácie CO2 na sopke Mauna Loa

Mauna Loa, Havaj

Začalo sa referenčné meranie koncentrácie CO2 v atmosfére. Koncentrácia sa meria nepretržite dodnes (predtým sa používali len proxi metódy), graf je aktualizovaný každý deň.

sioweb.ucsd.edu/progra...

1946

Povojnová konjunktúra

Svet

Po hrôzach 2. svetovej vojny sa svet dostal do fázy obnovy a ekonomickej konjunktúry. Kľúčovú rolu zohrával priemysel a technológie, ktoré boli vyvinuté počas vojny. Masové rozšírenie leteckej dopravy, lety do vesmíru, ale aj intenzívne priemyselné poľnohospodárstvo, výroba elektrickej energie, masívna výstavba budov, urbanizácia a zmena v spôsobe stravovania a uskladňovania potravín predstavovali revolučné zmeny. Znamenali dočasnú ekonomickú prosperitu, ktorá však veľmi výrazne prispievala k zvýšeniu emisií CO2 do atmosféry a k tvorbe skleníkového efektu. Aj napriek tomu, že vplyv CO2 na atmosféru bol už relatívne dobre zdokumentovaný, málokomu vtedy napadlo, že ekonomická prosperita založená na fosílnych palivách môže mať v budúcnosti katastrofické následky.

1939

Druhá svetová vojna

Európa, Afrika, Ázia, Tichomorie, americký kontinent a Austrália tiež zapojené do bojov

www.britannica.com/eve...

1919

Medzivojnové obdobie položilo základy masovej industrializácie a využívania fosílnych palív

Európa, Afrika, Ázia, Blízky východ

Prvá svetová vojna sa začala s koňmi a povozmi a skončila s tankami, lietadlami a autami poháňanými ropnými produktmi. Táto zmena sa následne preniesla aj do civilného života.

Ford T sa stal prvým masovo vyrábaným automobilom na svete. Predalo sa ho viac ako 16 miliónov kusov. Automobilky v Československu, Nemecku, Veľkej Británii a v USA autá zo svojich liniek doslova chrlili. Radikálne sa zmenili mestá, cestná infraštruktúra, budovy, služby, globálny obchod, ale aj zahraničná politika. Nie všetky priemyselné krajiny mali dostatok vlastných zásob ropy, a tak sa sústredili na dovoz ropy z krajín Blízkeho východu, predovšetkým z nástupníckych štátov Osmanskej ríše a Perzie (dnes Irán). Tento vývoz však vždy neprebiehal so súhlasom miestnych obyvateľov, čím sa priemyselné štáty často dostávali do konfliktov.

theconversation.com/ho...

1914

Prvá svetová vojna

Európa, Afrika, Ázia, Blízky východ

sk.wikipedia.org/wiki/...

1896

Prvé vedecké poznatky o tom, že spaľovanie fosílnych palív môže viesť k otepľovaniu atmosféry

Švédsko, USA

Švédsky vedec Svante Arrhenius a Američan P. C. Chamberlain nezávisle od seba prišli na to, že oxid uhličitý (CO2), ktorý ľudstvo pri spaľovaní fosílnych palív vypúšťa do atmosféry, môže priniesť problémy. Obaja vedci zistili, že môže spôsobiť globálne otepľovanie, no ani jeden z nich netušil, že tento proces sa už začal.

www.newscientist.com/a...

www.rsc.org/images/Arr...

1712

Prvý parný stroj zavedený do praxe

Veľká Británia

Britský železiar Thomas Newcomen vytvoril prvý parný stroj na viacúčelové použitie. Naštartoval tým priemyselnú revolúciu, ktorá znamenala široké priemyselné použitie uhlia.

en.wikipedia.org/wiki/...

1700

Uhlie sa stáva dominantným zdrojom energie

Svet

Uhlie sa využíva na rôzne účely už viac než päťtisíc rokov. Používalo sa už v starovekej Číne na výrobu medi, či v starovekom Ríme na spracovanie železnej rudy, ale svoje skutočné masívne využitie našla táto anorganická hmota až v časoch priemyselnej revolúcie. Prelomom bolo jej využitie na železnici, pretože poháňala parné vlaky, ale aj lode a ťažobné stroje, a uhlie sa často využívalo aj v domácnostiach na vykurovanie alebo varenie. Nahradilo drevo, ktoré sa používalo dovtedy, avšak jeho dostupných zásob pri ľudských obydliach bolo čoraz menej, a tak jeho cena stúpala. To umožnilo uhliu etablovať sa ako veľmi dôležitý zdroj energie a tepla. Uhlie však nemalo len tento praktický význam, ale aj politický, práve pre svoju dôležitosť a široké využitie. Baníci zohrávali veľmi podstatnú rolu v boji za práva pracujúcich, ich štrajky ohrozovali ekonomické podmienky v krajine a neraz rozhodovali o politickej reprezentácii.

Volba2050.world
Volba2050.world

Skrolujte dohora

Potiahnite dolu