V roku 2100 majú klimatickí vedci na celom svete prvýkrát dôvod na oslavu. Po desaťročiach, v ktorých teplotný priemer pravidelne prekračoval rekordy meraní, sa zdá, že trend sa začína obracať. Klimatická zmena bola pre túto chvíľu stabilizovaná vďaka krokom, realizovaných počas predchádzajúcich desaťročí. Masívne investície, dobré zdanenie, nastavenie pravidiel a regulácia prispeli k tomu, že sa podarilo zvrátiť aj trend zvyšovania socioekonomických nerovností. Takisto sa zvýšila kvalita pôdy a lesov, čo prispelo k lepšiemu zdravotnému stavu obyvateľstva, kvalitnejšej strave a k tomu, že nikto na svete netrpí hladom.

Svetoví vedci vyvinuli hneď niekoľko spôsobov, ako účinne stiahnuť CO2 z atmosféry. Podľa predpovedí IPCC nebolo možné dosiahnuť zvrátenie rastu globálnej teploty, ak popri dekarbonizácii priemyslu štáty nezačnú investovať do spôsobov, ako stiahnuť vypustené skleníkové plyny z atmosféry a natrvalo ich uložiť pod zem. Vďaka technologickému vývoju sa zachytávanie uhlíka stalo udržateľným, málo nákladným a jednoducho reprodukovateľným. Štáty si od zavedenia technológií sľubujú stiahnutie 100 až 200 gigaton CO2 z atmosféry. Rovnakú pozornosť venujú aj ochrane lesov a divočiny, ktoré túto službu budú efektívne vykonávať po ďalšie stáročia.

Celoživotná bojovníčka za klimatickú spravodlivosť oslávila 50. narodeniny so svojou najbližšou rodinou na chate vo Švédsku. Potom sa však presunula pred budovu švédskeho parlamentu, kde ju čakala verejná oslava, ktorú pre ňu zorganizovali jej kolegovia a kolegyne z klimatického hnutia. Greta vo verejnom príhovore, ktorý bol vysielaný do celého sveta, spomínala na začiatok svojho úsilia, keď ešte ako 16-ročná školáčka odmietla ísť do školy a namiesto toho odišla s transparentom pred švédsky parlament s výzvou na urgentné riešenie klimatickej krízy. Spomenula, akým prekážkam musela čeliť nielen pri odvrátení klimatickej krízy, ale aj osobne, v komunikácii s popieračmi klimatickej zmeny, predstaviteľmi korporácií a vlád.

Na záver sa všetkým poďakovala za neúnavnú podporu a vytrvalosť. S vážnosťou a so svojím už charakteristickým varovaním dodala: „Nateraz sa nám podarilo odvrátiť to najhoršie. Ľudstvu sa podarilo dočasne zachrániť, ale toto nie je finálne víťazstvo. Naša snaha o ochranu planéty Zem musí byť aj našou stálou prioritou. Musíme za ňu, za nás, bojovať každý jeden deň, svojimi činmi, občianskou angažovanosťou a bdelosťou.“

Po tom, čo Čína aj USA úspešne spustili do skúšobnej prevádzky prvé dve elektrárne na fúzny pohon ohlásili aj EÚ a India začiatok výstavbu nových výkonných reaktorov. Ubehlo 30 rokov od prvého pokusu, keď sa podarilo vytvoriť reakciu jadrovej fúzie, ktorá viedla k čistému energetickému zisku (USA, Lawrence Livermore National Laboratory’s National Ignition Facility). Fúzia dokáže poskytnúť takmer neobmedzený, bezpečný a čistý zdroj energie bez emisií uhlíka. Spustenie elektrární prichádza síce v dobe, keď svet dosiahol uhlíkovú neutralitu, umožní však nahradiť aj posledné dosluhujúce jadrové elektrárne energiou, ktorá je omnoho bezpečejšia a s výrazne nižšou ekologickou záťažou. Jadrová fúzia bude využitá aj pre prevádzku zariadení na sťahovanie CO2 z atmosféry, čo urýchli návrat ku globálnej teplote pod oteplenie nad hranicou 1,5 °C. Vývoj elektrární na fúzny pohon prebiehal v medzinárodnej spolupráci všetkých spomínaných krajín. Zdieľanie poznatkov a medzinárodná podpora urýchlili výskum a realizáciu prelomovej technológie, ktorá sa pred niekoľkými desiatkami rokov zdala byť utópiou.

Oslava 1. januára 2050 bude tento rok netradičná, pretože sa začne nová éra ľudstva. Ľudia naprieč planétou odteraz spoločne oslavujú zvládnutie najväčšej výzvy v dejinách ľudstva a dosiahnutie celosvetovej uhlíkovej neutrality. Za tridsať rokov si toto úsilie vyžiadalo zmenu fungovania globálnej ekonomiky, transformáciu priemyslu, informácií, výroby energií a zmenu životného štýlu najmä v rozvinutých krajinách. Zem a životné prostredie sú zdravšie a spoločné úsilie zomklo ľudí na celej planéte. V záujme dosiahnutia stanoveného cieľa musela konkurenčný boj medzi jednotlivcami aj krajinami nahradiť spolupráca. Globálna teplota Zeme síce ešte neklesá, no začína sa stabilizovať. Dôležité však je, že PPM hodnota uhlíka v atmosfére sa dostala pod dlhom čase pod bezpečných 350.

Svet stál v roku 2020 na počiatku šiesteho masového vymierania druhov. Na rozdiel od predchádzajúcich ho nespôsobil meteorit, výbuch sopky ani iné prírodné činitele. Spôsobila ho ľudská aktivita. Urbanizácia, masívna deforestácia, priemyselné poľnohospodárstvo, chovateľstvo, spaľovanie fosílnych palív, nadmerný rybolov, používanie chemických postrekov a ďalšie ľudské činnosti. Človek drasticky ovplyvňoval takmer všetko na planéte, aj preto sa toto obdobie označuje ako antropocén a vystriedal obdobie holocénu, v ktorom sa stabilne rozvíjala ľudská civilizácia v dobrých klimatických podmienkach.

Našťastie, kroky, ktoré ľudstvo podniklo v predchádzajúcich desaťročiach, pomohli šieste masové vymieranie zastaviť.

Keď sa Čína a USA dostali na pokraj vojny pre roztržku v Juhočínskom mori, došlo k veľkej dohode o odzbrojení a znížení výdavkov na zbrojenie na celom svete. Tomuto kroku prechádzal nielen veľký medzinárodný tlak, ale aj nespokojnosť občanov oboch krajín, ktorí sa výrazne postavili proti ďalšiemu zbrojeniu. Namiesto toho požadovali využiť tieto zdroje na dokončenie prechodu na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku a na zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny.

Sen mnohých ochranárov sa stal skutočnosťou. Po dlhých bojoch na lodiach, v médiách, súdnych miestnostiach, konferenčných priestoroch a pred sídlami korporácií a v prístavoch sa podarilo dosiahnuť, že polovica morského pobrežného územia je vyhlásená za chránenú. Od tohto roku je v ňom zakázané komerčne loviť ryby. Tie tak majú čas na regeneráciu po brutálnom zdecimovaní ich stavov za posledných sto rokov. Mnohé druhy sa dostali na pokraj vyhynutia, čo znamenalo nielen menšie úlovky pre rybárov, ktorí museli byť dotovaní štátmi, ale aj nútené sťahovanie mnohých ľudí, ktorí sa dovtedy živili rybolovom. Tento smrteľný trend sa podarilo zastaviť a experti tvrdia, že do dvadsiatich rokov sa tieto oblasti budú opäť pýšiť bohatou populáciou rýb, ktorá umožní regulovaný, kontrolovaný a udržateľný rybolov.

V roku 2017 čelilo degradácii pôdneho fondu 75 % pevninského územia našej planéty. Vedci predpovedali, že v roku 2050 by to malo byť až 90 %, vzhľadom na masívne odlesňovanie, konvečné poľnohospodárstvo, používanie chemikálií, ťažbu surovín a urbanizáciu. Tento trend sa zdal byť nezvratný a mal spôsobiť migráciu 750 miliónov ľudí, predovšetkým z oblasti subsaharskej Afriky, Ázie, Indie a Číny. Našťastie sa ho podarilo zastaviť. Zastavila sa masívna ťažba dreva, vysadili sa stromy a kríky, zmenilo sa používanie chemikálií v poľnohospodárstve, prestalo sa orať a, predovšetkým, pomerne značná časť obyvateľov planéty si zvykla na rastlinnú stravu a obmedzila mäso a mäsové výrobky. Výrazne tomu pomohli aj celosvetové iniciatívy na ochranu, tvorbu a používanie kompostu z bioodpadu, ktorý produkujú reštaurácie a domácnosti. Doteraz hnili na skládkach alebo sa spaľovali, ale od zavedenia a fungovania cirkulárnej ekonomiky sa živiny z pôdy znova začali vracať do pôdy.

Po desaťročiach bojov za svoje práva sa pôvodní obyvatelia dočkali nároku na zem svojich predkov. OSN sa dohodla so svojimi členskými štátmi na odovzdaní správy prírodných území Amazónie, Indonézie, sibírskej tajgy a ďalších dôležitých prírodných území do rúk potomkov pôvodných obyvateľov. Tí majú za úlohu starať sa o územie tak, aby bolo udržateľné, aby prispievali k udržaniu a rozvoju druhovej rozmanitosti, a aby toto územie ukladalo do zeme uhlík z atmosféry. K tomuto bezprecedentnému kroku prispelo odhalenie, že za obrovskými požiarmi, ktoré zničili veľkú časť uvedených území a mali na svedomí stovky mŕtvych, stoja ťažobné a poľnohospodárske spoločnosti. Tie sa snažili využiť spálené časti lesov na chov zvierat a ťažbu vzácnych kovov.

Najbohatší ľudia si vo veľkej miere kupujú obrovské pozemky, kde si budujú bunkre s vlastnými adaptačnými opatreniami voči dôsledkom klímy. Obľúbené lokality sú Nový Zéland a Kanada. Tento proces poistenia sa pre obdobie najväčších kríz sa začal už pred desaťročiami, v tomto období sa však majitelia do spomínaných bunkrov už skutočne sťahujú nastálo. Finanční a priemyselní magnáti sa tak chránia nielen voči následkom požiarov, povodní, tornád a ďalších výkyvov počasia, ale zároveň je to spôsob ako uniknúť hnevu občanov. Pretože tí si už uvedomujú, že žijú na sociálne rozdelenej planéte, kde následky klimatickej krízy nedopadajú na všetkých rovnako a poväčšinou najmenej práve na tie národy a jednotlivcov, ktorí ju v najväčšej miere spôsobili. 

Slovenský parlament na návrh vlády prijal zavedenie už predtým schválenej európskej fosílnej dane. Daň sa bude týkať výrobkov, ktorých použitie je v priamom rozpore s klimatickými záväzkami. Konkrétny zoznam produktov a služieb a výšku dane si môžete pozrieť v prehľadnej aplikácii slovenskej finančnej správy. V prvom rade však ide o automobily so spaľovacím motorom, fosílne pohonné látky, letenky, mäsové výrobky, klimatizácie, ale aj zoskoky padákom, preteky športových automobilov či kamiónov. Zvýšené výdavky na zaobstaranie týchto produktov a služieb sú naopak vyvážené nižšou daňou pri klimaticky neutrálnych produktoch. Ide napríklad o lokálne dopestované potraviny, bicykle, vlakovú dopravu, sudy na dažďovú vodu, nákup rastlín a stromov, ale aj požičovné za športové potreby, bežecké preteky či lokálny agroturizmus.

Pôvodne dobrovoľnícka iniciatíva nabrala obrovské rozmery, keď sa krajiny ASEANu dohodli na spoločnej podpore výsadby a pestovania mangrovníkov. Tieto stromy, resp. lesné spoločenstvá, ktoré mangrovníky vytvárajú, sú priam zázračné. Nielenže ukladajú uhlík z atmosféry a poskytujú bezpečný priestor na rozvoj druhovej rozmanitosti, ktorá zabezpečuje obživu pre ľudí v ich okolí, ale zároveň vytvárajú prírodnú bariéru stúpajúcej hladine morí a extrémnym prejavom počasia v podobe búrok a cunami. Výborné výsledky inšpirujú k obnove mangrovníkových lesov aj krajiny južnej a centrálnej Ameriky.

V druhej najľudnatejšej krajine sveta už nemôžete jazdiť autom so spaľovacím motorom. Za posledných 15 rokov sa Indii podarilo vybudovať infraštruktúru pre elektrické vozidlá, ktoré sú poháňané energiou z obnoviteľných zdrojov, predovšetkým solárnou a veternou. Pomohla tomu aj decentralizácia energetickej infraštruktúry, ktorá umožňuje aj malým výrobcom podieľať sa na zabezpečení elektrickej energie. Súčasťou plánu bol aj výkup áut so spaľovacím motorom štátom za symbolickú cenu. Recyklované suroviny sa následne využili v udržateľnom priemysle. India tak výrazne prispela nielen k dosiahnutiu svojich klimatických záväzkov, ale podarilo sa jej vyriešiť aj obrovský problém so znečistením vzduchu, ktorý každoročne spôsoboval predčasné úmrtia miliónov ľudí.

Dve priemyselne silné krajiny sa rozhodli riešiť problém dekabornizácie ekonomiky aj cez skrátenie pracovného týždňa, zatiaľ čo mzdy zamestnancov zostávajú rovnaké. Z doterajších 35 pracovných hodín týždenne tak budú zamestnanci pracovať kratšie, budú sa môcť venovať rodine, koníčkom a starostlivosti o svoj osobný život. Legislatívci očakávajú nielen redukciu emisií skleníkových plynov, ale aj zníženie doteraz rastúceho duševného stresu, ktorý zdravotníctvu odčerpáva veľké finančné zdroje. Nemecký prezident vyhlásil, že „skrátením pracovného času sme prispeli k riešeniu dvoch veľkých výziev, klimatickej krízy a krízy duševného zdravia“.

Symbolicky práve v americkom Detroite, kde v roku 1908 spustili výrobu masovo vyrábaného modelu T, vyšlo z výrobnej linky posledné auto so spaľovacím motorom. Transformácia automobilového priemyslu a osobnej dopravy však prebieha už celé desaťročie. Poslednými automobilmi využívajúcimi spaľovacie motory sú nákladné autá. Osobná doprava je už globálne elektrifikovaná. Počet automobilov sa oproti predošlej dekáde výrazne znížil: vlastniť auto je ekonomicky nákladné a nepohodlné. Na celom svete sa skvalitnila verejná doprava a individuálna doprava prebieha systémom zdieľaných automobilov – formou malých, vzájomne prepojených družstiev a sociálnych podnikov. Vďaka prechodu na elektromotory a vodík sa benzín a diesel z čerpacích staníc vytrácajú.

Unikátnu prírodnú bariéru, ktorá vedie 8000 km od Senegalu do Džibutska sa podarilo s oneskorením, ale predsa dokončiť. Sto miliónov hektárov degradovanej pôdy naprieč jedným z najnehostinnejších regiónov sa podarilo obnoviť, čo umožnilo miliónom ľudí žiť dôstojne v oblasti Sahelu. Ide tak nielen o príspevok k zníženiu chudoby, miery migrácie, neistoty, ale aj k riešeniu klimatickej zmeny, pretože Veľká zelená bariéra prispeje k zníženiu CO2 v atmosfére o 250 miliónov ton ročne. Panafrické hnutie dvadsiatich štátov, ktoré stojí za projektom, bolo v tomto roku ocenené Nobelovou cenou za mier. Pri preberaní ceny reprezentant Mali vyslovil dnes už legendárnu vetu: „Afrika prebrala svoju časť zodpovednosti, je načase, aby tak spravili aj ostatné časti sveta.”

Daňové raje boli za posledné storočie bežne využívaným spôsobom ako vyviezť finančné zdroje vytvorené v niektorej krajine do úplne inej, a vyhnúť sa tak prispievaniu na chod krajiny, ktorý vznik týchto financií umožnil. Príkladom boli miliardári zo Silicon Valley, herci, členovia kráľovských rodín, ale aj športovci. Daňové úniky tých najbohatších spôsobili, že často tí, ktorí sa v najväčšej miere podieľali na emisiách skleníkových plynov, prispievali len minimálne do štátneho rozpočtu, ktorý sa snažil riešiť následky ich činnosti. Daňové raje prehlbovali sociálno-ekonomické nerovnosti, ktoré vyústili do masívnych protestov a štrajkov a ovplyvňovali volebné výsledky naprieč krajinami. Tak sa vytvorili podmienky na vznik globálnej dohody o daňových rajoch pod vedením OSN, v ktorej sa štáty ako signatári zaviazali zabrániť využívaniu daňových rajov ako prostriedku daňových únikov pre bohatých ľudí. Zdroje vo výške približne 500 miliárd eur ročne, ktoré takto poputujú do rozpočtov jednotlivých štátov, budú na základe dohody využité na podporu spravodlivej transformácie priemyselných regiónov na bezuhlíkové hospodárenie po celom svete.

Tisíce dobrovoľníkov trávia posledný októbrový víkend v lesoch, na poliach a lúkach. Ich úlohou je naštartovať regeneráciu krajiny, ktorá bola za posledné storočie drancovaná intenzívnym poľnohospodárstvom, ťažbou dreva a ťažkým priemyslom. Dobrovoľníci pomáhajú lesníkom a poľnohospodárom pri nevyhnutných opatreniach: obnovujú mokrade, vysádzajú stromy, budujú remízky, stavajú oplotenky, odstraňujú lesné cesty a vykonávajú ďalšie potrebné práce pre krajinu. Tieto aktivity sú dôležité pre zmierňovanie dopadov klimatickej zmeny, ktorá sa ešte stále prejavuje extrémnym počasím, či už veľkým suchom, alebo prívalovými dažďami, ktoré spôsobujú lokálne povodne a obrovské škody na majetku. Koordinátor celej akcie pod vedením úradu vlády vo večernom spravodajstve vyhlásil: „Dopady klimatickej krízy sú u nás veľmi vážne. Práve preto sme sa rozhodli nečakať a adaptovať našu vzácnu krajinu na jej dopady, ako sucho, prívalové dažde, silný vietor a veľké horúčavy. Naprávame tak chyby predchádzajúcich generácií, ktoré znížili schopnosť prírody vyrovnať sa s následkami našej činnosti. Táto dnešná aktivita je však len začiatok dlhého, pravidelného procesu, na ktorom sa budeme radi podieľať. “

Reprezentanti najrozvinutejších štátov sa stretli 12. Decembra v Paríži, aby symbolicky, dvadsať rokov po podpísaní Parížskej dohody predniesli závažné vyhlásenie. V ňom spoločne deklarujú: “Epocha materiálneho rastu sa v našich krajinách skončila. Vstupujeme do éry udržateľných spoločností, založených na vzdelaní, ekonomike starostlivosti, skrátenom pracovnom čase, spolupráci namiesto konkurenčného súboja.” Toto vyhlásenie bolo vyústením dlhodobej transformácie spoločnosti. Štáty tak symbolicky akceptovali svoju zodpovednosť voči zvyšku sveta za vypustené emisie CO2 od priemyselnej revolúcie, spôsobené akumuláciou bohatstva a neudržateľne rastúcou materiálnou spotrebou.

Po bezprecedentných požiaroch na Sibíri a v Amazónii sa Bezpečnostná rada OSN pre klímu rozhodla vyhlásiť tieto oblasti za lokality, ktoré sú zásadne dôležité pre ľudstvo a ktorých ochrana nemôže spočívať len na pleciach národných štátov. K ich ochrane povoláva Mierové sily OSN. Tie budú pomáhať chrániť tieto kriticky dôležité územia pred nelegálnou ťažbou, pytliactvom, podpaľačstvom a ďalšími ohrozeniami. Mierové sily budú úzko spolupracovať s pôvodnými obyvateľmi, ktorí poskytnú nevyhnutné know-how. Vyslanie mierových síl dlhodobo narážalo na odpor Indonézie a Ruska, ale obe krajiny nakoniec súhlasili s ich nasadením výmenou za finančnú a technologickú pomoc od zvyšku sveta, predovšetkým pri prechode na obnoviteľné zdroje energie.

Región so silnou baníckou históriou a v minulosti veľkou závislosťou od ťažby a spaľovania uhlia bol ocenený špeciálnou komisiou OSN ako „ukážkový región spravodlivej transformácie“. Horná Nitra sa stala úspešným príkladom, pretože za päť rokov sa podarilo nielen zatvoriť bane, ale aj prekvalifikovať ich zamestnancov, rekultivovať a zasanovať škody na životnom prostredí a zvýšiť atraktivitu regiónu pre turistov a energetických expertov. Práve tí sa chodia učiť na Hornú Nitru ako realizovať spravodlivú transformáciu uhoľných regiónov. V inovačno-energetickom centre v Prievidzi sa nielen školia ľudia zo zahraničia, ale nadobudnuté know-how je využívané aj na Slovensku pri rozvoji infraštruktúry a prechode ku klimatickej neutralite.

USA zaviedli dosiaľ najspravodlivejší systém zdaňovania produktov a služieb s vysokými emisiami. Sú zdanené priamo úmerne k emisiám, ktoré vznikli nielen počas výroby, ale aj k tým, ktoré vznikajú pri ich využívaní. Peniaze, ktoré štát touto daňou získava, sa rovnomerne rozdeľujú medzi všetkých obyvateľov ako takzvaný nepodmienený klimatický príjem. Občania si pochvaľujú: daň im neznižuje rodinný rozpočet a pri zodpovednom nákupe a spotrebe s ohľadom na klímu si ešte finančne prilepšia. 

Poľsko zatvorilo Bełchatów, uhoľnú elektráreň, ktorá je najväčším producentom CO2 v rámci Európskej únie. Po tlaku verejnosti sa postupné uzatváranie blokov urýchlilo (úplne uzatvorenie bolo pôvodne plánované medzi rokmi 2040 – 45).Vlastník bane, spoločnosť PGE, tak koná nielen z environmentálnych pohnútok – spaľovanie poľského lignitu je totiž dlhodobo ekonomicky nevýhodné. K zatvoreniu došlo po veľkom štrajku zamestnancov bane, klimatických aktivistov a obyvateľov regiónu, ktorí žiadajú jasný plán transformácie. Zamestnanci odmietli byť vyjednávacou kartou majiteľov uhoľných baní a elektrární. K podobnému kroku pristúpilo aj Nemecko, kde sa vláda dohodla s majiteľmi uhoľných baní a elektrární na ukončení ťažby a spaľovania uhlia už pred plánovaným rokom 2038. Rok 2033 tak bude rokom ukončenia ťažobnej činnosti v dvoch najväčších baniach v Európe.

Kostarika, krajina s rozlohou a počtom obyvateľov podobná Slovensku, už desať rokov nepretržite vyrába elektrickú energiu čisto z obnoviteľných zdrojov. Je tak prvou krajinou na svete, ktorej sa to podarilo. Jej príklad nasledujú mnohé ďalšie krajiny, vrátane Slovenska, ktoré rozvíja s Kostarikou vzťahy v rámci „Partnerstva pre klímu“. To vytvorili rozlohou menšie krajiny (Island, Nórsko, Botswana, Nový Zéland, Nepál), ktoré sa snažia svojím príkladom upozorniť na riešenia v otázke klimatickej krízy. Ich cieľom nie je ihneď dosiahnuť 100 % energie z obnoviteľných zdrojov, pretože si uvedomujú svoje prírodné podmienky, ale postupne sa k tomuto cieľu približovať v rámci dlhodobého plánu.

Vláda Nového Zélandu asistuje svojim obyvateľom pri adaptácii na skromnejší životný štýl: Pomocou mobilnej aplikácie, edukatívnych videí, výučby na školách či komunitnej práce špecializovaných asistentov a dobrovoľníkov komunikujú s verejnosťou. Zmena dlhodobých návykov nie je jednoduchá. No po prechodnom období si občania pochvaľujú. Ich život sa zjednodušil a zároveň ušetrili veľa zbytočných výdavkov. Namiesto prehnanej spotreby venujú svoju energiu kvalitnému času s rodinou a priateľmi, kultúre a vzdelaniu. Týmto úspešným programom sa inšpirovala aj Botswana, a napokon aj USA. „Tu v USA sme žili v 60. rokoch šťastne z polovice energie na obyvateľa, ktorú sme potrebovali v roku 2020. Dnes sa znova vraciame k skromnosti.“ vyhlásil koordinátor programu pre Massachusetts, USA. Európske krajiny o tejto možnosti intenzívne rokujú. 

Európska únia a jej členské štáty sa spoločne zaviazali chrániť včely, čmeliaky a ďalšie opeľovače. Na základe masívnych protestov po alarmujúcej správe vedcov o ohrození včiel a hroziacom rozpade ekosystémov s dopadom na potravinovú bezpečnosť, sa politickí reprezentanti dohodli na ochrane a podpore opeľovačov so špeciálnym zameraním na včely. Členské štáty dostali odporúčanie a finančné zdroje na lepšiu správu lúk, polí, lesov, remízok, ale aj na opatrenia v mestskom prostredí. Monokultúram v poľnohospodárstve ako aj chemickým postrekom v záujme zachovania dôležitých opeľovačov nadobro odzvonilo.

Ropa, plyn a uhlie budú odteraz drahšie. USA, Európska únia, Čína a Rusko sa dohodli na zastavení dotácií na ťažbu, spaľovanie a výskum ropy, uhlia a zemného plynu. Fosílne palivá, ktoré si posledné storočie užívali obrovskú štátnu podporu, sa tak ocitli bez podpory na trhu a nie sú schopné konkurovať obnoviteľným zdrojom ako sú veterná, solárna, geotermálna a vodná energia. Ukončenie dotácií de facto znamená koniec dominancie fosílnych palív a otvorenie cesty k dekarbonizácii svetovej ekonomiky.

Štáty Európskej únie zaviedli radikálnu transformáciu, ktorá obmedzila odpad, stimulovala kompostovanie a najmä zaviedla legislatívne úpravy smerujúce k predchádzaniu vzniku odpadu. Zodpovednosť tak prešla najmä na výrobcov, ktorí musia výrobky dizajnovať tak, aby vydržali čo najdlhšie a aby v prípade poruchy boli pokazené diely ľahko nahraditeľné a upgradovateľné. Stavebný odpad sa využíva ako druhotná surovina, štáty podporujú aj lokálnych spracovateľov materiálov a recyklátorov. Na zabezpečení prevádzky triedeného zberu a sekundárnom spracovaní odpadu sa podieľajú výrobcovia produktov. Platí zákaz skládkovania, špeciálna pozornosť sa venuje elektroodpadu a kompostu.

Aj napriek tomu, že celosvetové emisie skleníkových plynov začali klesať, dekády ich produkcie sa aj naďalej prejavujú. Ekonomicky bohaté národy prebrali svoju (nielen historickú) zodpovednosť a výrazne finančne prispievajú do Globálneho klimatického fondu. Vďaka medzinárodnej snahe sa darí predchádzať najhorším sociálnym dopadom klimatickej zmeny v podobe sucha, požiarov, neúrody či povodní, ktoré ničia živobytia. Obyvateľom krajín, ktoré sú postihnuté klimatickou zmenou, je garantovaný špeciálny štatút klimatického migranta a zaručené bezpečné miesto pre život v inej krajine, kým sa situácia v danom regióne neustáli.

Parlament schválil zavedenie európskej fosílnej dane. Týkať sa bude výrobkov, ktorých použitie je v priamom rozpore s klimatickými záväzkami. Konkrétny zoznam produktov a služieb a výšku dane si môžete pozrieť v prehľadnej aplikácii Slovenskej finančnej správy. V prvom rade však ide o automobily so spaľovacím motorom, fosílne pohonné látky, letenky, mäsové výrobky, klimatizačné jednotky, ale aj zoskoky padákom, preteky športových automobilov či kamiónová preprava. Zvýšené výdavky na obstaranie týchto produktov a služieb sú naopak vyvážené nižšou daňou za klimaticky neutrálne. Ide napríklad o lokálne dopestované potraviny, bicykle, vlakovú dopravu, sudy na dažďovú vodu, nákup rastlín a stromov, ale aj požičovné športových potrieb, bežecké preteky, alebo lokálny agroturizmus. 

V rámci celoeurópskej iniciatívy na ochranu divočiny sa členské štáty vrátane Slovenska zaviazali k podpore biodiverzity ponechaním určitých častí území bez zásahu človeka. V národných parkoch a chránených územiach NATURA 2000 teda nebude možné rúbať stromy, stavať cesty, loviť zver ani zasahovať do krajinného rázu výstavbou. Tieto oblasti budú naďalej prístupné pre šetrný turizmus, avšak ich pridanou hodnotou bude možnosť pozorovať, ako prebiehajú prírodné procesy, keď do nich človek výrazne nezasahuje svojou činnosťou. Zároveň budú slúžiť ako živé laboratórium pre výskumníkov, ktorí budú môcť sledovať, ako sa prírodné procesy adaptujú na zmeny klímy napr. v druhovej skladbe rastlín, stromov, vtákov a zvierat. K podobným krokom pristúpili všetky krajiny Európskej únie.

Ministerstvo financií sa v rámci novej reformy daňového systému pozrelo na dane z reklamy. Po dlhých rokoch sa zrušila možnosť pre firmy zvyšovať si výdavky zaradením výdajov na reklamu a o túto sumu znižovať výšku dane. Nielenže od tohto roku tento postup nemôžu uplatňovať, ale dokonca firmy, ktorých reklamná činnosť je v priamom rozpore s klimatickými záväzkami (napr. automobilky, rafinérie, letecké spoločnosti, plynové elektrárne), musia platiť 40 % z hodnoty reklamy do špeciálneho klimatického fondu obnovy Slovenska. Vláda si od tohto opatrenia sľubuje nielen zvýšenie príjmov, ale aj zníženie emisií, ktoré prispievajú ku klimatickej zmene. Zároveň vznikla Etická komisia pre greenwashing a postihovanie zavádzajúcej reklamy, ktorú tvoria zástupcovia vlády, neziskového sektora, biznisu a médií.

Ku Kancelárii prezidenta SR, ktorá sa v roku 2020 zaviazala prevádzkovať celý úrad ako uhlíkovo neutrálny, sa pridávajú aj ďalšie slovenské inštitúcie. Úrad vlády, ministerstvá životného prostredia, poľnohospodárstva a financií idú príkladom. V druhej vlne nasledujú nielen ministerstvá a ich inštitúcie, ale aj ďalšie časti samosprávy. Na Slovensku aj vo svete smerujú k uhlíkovej neutralite vysoké školy, kultúrne inštitúcie ako divadlá, galérie či knižnice. K uhlíkovej neutralite sa ako inštitúcia zaviazal aj Európsky parlament a inštitúcie krajín naprieč Európou. Inštalujú sa fotovoltaické panely, zriaďujú zelené strechy, redukuje sa energetická spotreba, obnovujú sa záhrady, zatepľujú budovy, prijímajú sa zásady zeleného úradovania, minimalizujú sa lety a organizujú školenia, ako sa správať šetrne k prírode.

Globálna iniciatíva pod vedením britského denníka Guardian a kamboždského Phonm Penh Post nabrala na obrátkach potom, čo sa pridali aj vplyvné televízie. Tie, v špeciálnom vydaní spoločne označili klimatickú zmenu za najvážnejší problém pre ľudstvo, pričom s ľútosťou priznali svoj vlastný podiel v nedostatočnom pomenovaní problému. Symbolicky na Deň Zeme 22. 4. zverejnili prehľad finančných príjmov z inzercie za posledných 30 rokov od fosílnych spoločností a zaviazali sa odmietnuť akékoľvek ďalšie zdroje od firiem, ktoré výrazne prispievajú ku klimatickej zmene. V rámci krokov k náprave a obnoveniu dôvery divákov tieto médiá zavádzajú špeciálne vysielanie o klimatickej zmene a do predpovede počasia zaraďujú aj informácie o aktuálnom množstve oxidu uhličitého v atmosfére s vysvetlením toho, čo môžeme robiť ako spotrebitelia a občania.

Po najmasovejších celosvetových protestoch v moderných dejinách pripustili účastníci konferencie, že ak sa spravodlivá transformácia nenaštartuje ihneď, postupujúcu klimatickú zmenu už nebude možné zvrátiť a všetky krajiny sveta utrpia obrovské škody. Práve preto nadviazali na Parížsku dohodu z roku 2015 a tentoraz nastavili nielen lepšie ciele, ale zaviedli aj sankčné mechanizmy pre krajiny, ktoré ich nebudú plniť. Na monitorovanie a vyhodnocovanie plnenia klimatických cieľov bola vytvorená špeciálna komisia, v ktorej sú zástupcovia 15 štátov, vrátane Slovenska. Komentátori komisiu nazývajú „bezpečnostnou radou pre klímu“. Významný vplyv na záväzné ciele ako výsledok konferencie má aj návrat Brazílie a USA k plneniu Parížskej dohody. Konferencia je organizovaná v krajine, ktorej politiky majú výrazný dopad na celosvetovú klímu a ktorá sa po zmene vlády v roku 2022 stala viditeľným klimatickým lídrom. COP 30 teda predstavuje politický obrat po sérii málo úspešných konferencií, kde dominovali lobistické skupiny znečisťujúceho priemyslu, čomu nepomáhal ani výber hosťujúcich krajín, ktorých ekonomika je výrazne postavená na exporte a produkcii fosílnej energie.

Ústavný súd v Brne vyniesol prelomový rozsudok. Skupinová žaloba občanov na české štátne orgány za nedostatočnú ochranu práv občanov garantovaných ústavou a medzinárodnými záväzkami v ochrane klímy uspela. Česká vláda tak musí na základe súdneho rozhodnutia prestať dotovať fosílne projekty, prestať udeľovať emisné povolenia najväčším znečisťovateľom a prehodnotiť nastavenie dotačných programov s ohľadom na svoje ústavné a medzinárodné záväzky. Klimatická žaloba v Českej republike je v tejto chvíli jednou zo stoviek ďalších naprieč planétou, v minulosti už podobná žaloba uspela v Holandsku. Súdne rozhodnutie v Česku môže pozitívne ovplyvniť aj Európsky súd pre ľudské práva, na ktorého rozhodnutie čakajú mladí ľudia z Portugalska. Tí, pre obavy o svoju budúcnosť v klimatickej kríze, žalovali 33 európskych štátov. 

Štart nového školského roka sa niesol v znamení zelenej obnovy. Stovky škôl zaviedli výučbu o klimatickej zmene, znižujú svoju energetickú stopu, mnohé si na strechy nainštalovali solárne panely, dokončili zateplenie a zakladajú políčka, kde sa žiaci a študenti učia pestovať zeleninu a kompostovať. Školské jedálne zmenili svoje jedálničky, na ktorých síce ubudlo mäso, ale pribudlo ovocie, zelenina a zdravé potraviny. V spolupráci s odborníkmi sa vyškolili koordinátori k trvalo udržateľnému rozvoju, ktorí pomáhajú tento proces na školách facilitovať. Niektoré školy zašli dokonca tak ďaleko, že ich žiaci a žiačky sa po skončení vyučovania v rámci krúžkov venujú vzdelávaniu dospelých v problematike klimatickej zmeny.

Popularita energetických družstiev celosvetovo rastie. Výroba energie sa decentralizuje a dostáva do rúk malým vlastníkom na úkor veľkých štátnych či súkromných firiem aj vďaka zmenám legislatívy. Členovia družstiev a zároveň odberatelia energie majú priamu kontrolu nad formou produkcie elektriny a tepla. Vďaka tomu sa výroba energie a tepla stáva skutočne udržateľnou. Model malých energetických družstiev, prepojený s národnou elektrickou sieťou, sa stáva mimoriadne populárnym aj v krajinách globálneho juhu. Kvalita života obyvateľov sa tak zlepšuje, no nie na úkor rastúcich emisií CO2. Rola štátu spočíva vo vytvorení infraštruktúry na prenos energie pomocou inteligentných technológii známych aj ako „smart grids“.

Počas Dňa Zeme sa podarilo zorganizovať celosvetový „Teach-in” – edukatívny protest, keď sa na školách na jeden deň zrušila tradičná výučba. Namiesto nej sa učilo a diskutovalo o probléme zmeny klímy. Teach-in sa uskutočnil nielen na základných, stredných a vysokých školách, ale aj niektoré podniky zastavili prevádzku, aby zamestnanci spolu so zamestnávateľmi diskutovali o klimatickej kríze a riešeniach v rámci firmy. Mnohé vlády sveta sa pridali špeciálnym spravodajstvom o klimatickej kríze v štátnych televíziách. Diskusie mali vplyv na zmenu životného štýlu študentov, na spotrebiteľské správanie v ich rodinách, na zmeny vo vyučovacom procese a riadení škôl tak, aby boli udržateľné a motivujúcejšie k spolupráci. Ministri a ministerky školstva zapojených krajín vyhlásili, že transformácia, ktorou musí prejsť spoločnosť, aby dokázala čeliť klimatickej kríze, si vyžaduje úplnú transformáciu myslenia, a tá sa začína práve na školách.

Za veľkého záujmu médií a verejnosti vyťažili baníci symbolicky poslednú tonu uhlia. Dlhodobo ekonomicky nerentabilná ťažba uhlia a jeho následné spaľovanie poškodzovali životné prostredie, znižovali kvalitu života ľuďom v regióne a zaťažovali štátny rozpočet. Približne dvetisíc ľudí zamestnaných v baniach čaká v najbližšom období rekvalifikácia, niektorí pôjdu do predčasného dôchodku, ďalší budú pracovať na rekultivácii životného prostredia alebo plynulo prejdú do nástupníckych firiem. Tento významný krok mal obrovskú odozvu aj vo svetových médiách, pretože Slovensko sa stalo prvou krajinou z bývalého východného bloku, ktorá skončila s ťažbou uhlia.

Slovenský parlament schválil klimatický zákon, ktorý stanovuje jasný plán znižovania emisií a najmä systémy kontroly. Slovensko tak konečne začne plniť konkrétne ciele zdieľané v rámci EÚ, ale aj prevedie krajinu spravodlivou a udržateľnou transformáciou spoločnosti. Ciele, vytýčené v zákone sú kombináciou dlhodobých, aj krátkodobých opatrení, ktoré sú nastavené pre každý sektor hospodárstva. Za ich neplnenie je odteraz možné vyvodiť politickú zodpovednosť. Slovensko tak nastúpilo na cestu precízne plánovanej a ambicióznej dekarbonizácie. Schválenie tohto zákona je vnímané pozitívne aj v zahraničí- po období politickej nestability ide o krok, kedy čiastkové politické záujmy v parlamente ustúpili zodpovednosti za budúce generácie.