Predstavme si 2050

Viac ako polovica ľudí na Slovensku vníma budúcnosť negatívne. Môže za to klimatická zmena, rozpad ekosystémov, masové vymieranie druhov a umelá inteligencia.

Do online prieskumu organizácie Človek v ohrození sa v termíne od 26.4.2021 do 10.5.2021 zapojilo 2785 ľudí naprieč Slovenskom. Tí dostali možnosť vyjadriť sa k tomu, ako vnímajú budúcnosť, akú by si ju želali a na akých hodnotách by mala byť postavená.

Zoznámte sa s výsledkami participatívneho online prieskumu v rámci kampane Predstavme si 2050.

Na stiahnutie

pdf
Správa z online prieskumu
xlsx
Predstavme si 2050 spracované dáta
xlsx
Predstavme si 2050 surové dáta

FAQ – najčastejšie otázky:

Čo nám výsledky ukázali?

Prieskum nám potvrdil naše predpoklady o prevažne negatívnych pocitoch z budúcnosti. Naše vnímanie súčasnosti totižto determinuje ako budeme vnímať budúcnosť. O to viac, ak to je v prostredí absentujúcich pozitívnych ideí, alebo vízií ku ktorým sa chceme prepracovať. Po vstupe Slovenska do EU a prijatí Eura, sme zaspali. Začali sme prešľapovať v súčasnosti a vyťahovať démonov minulosti. Ako spoločnosť sme stratili spoločný zjednocujúci cieľ, skôr sme sa sústredili na to čo nás rozdeľuje.

Klimatická zmena nám tento luxus berie. Mení podmienky úplne vo všetkom a my sa musíme adaptovať, alebo čeliť ohrozeniu aké ľudstvo ešte nezažilo. Výsledky prieskumu ukazujú, že ľudia na Slovensku túto hrozbu vnímajú veľmi vážne. Potvrdzujú, že už takmer nepochybujeme o jej existencii a ani o jej vplyve na náš život. Ale práve naopak, pripúšťame si ju.

Avšak, chýba nám jasný návrh opatrení a aktivít, ktoré by nám mali túto krízu pomôcť prekonať. Chýba nám pozitívna predstava budúcnosti, ktorá by nám slúžila ako maják nádeje v ťažkých časoch, ktoré nás pravdepodobne čakajú. Absencia nádeje je dôvod, prečo ľudia prevažne vnímajú budúcnosť negatívne. Je to dôvod, prečo niektorí ľudia uviedli, že súčasné vyhliadky do budúcna im spôsobujú také úzkosti, že sa rozhodli nemať deti.

Prieskum nám ukázal na akom základe by mala byť táto pozitívna predstava budovaná. Teraz je však otázka čo s tým spravia tí čo majú moc prispieť k jej formovaniu, ale aj my ostatní, ktorí ich vieme k tomu dotlačiť.

Predstavme si 2050 bol prvým krokom, pevne veríme, že nie posledným.

Prečo je dôležité rozprávať sa o svete v roku 2050?

Rok 2050 je kľúčový. Viaže sa k nemu viacero cieľov a dlhodobých stratégií v oblasti uhlíkovej neutrality a riešenia klimatickej zmeny. Zaviazali sme sa k nim ako krajina. Ide napríklad o Parížsku klimatickú dohodu, Európsku zelenú dohodu alebo o Nízkouhlíkovú stratégiu rozvoja Slovenska.

Zároveň, debata o budúcnosti dnes vychádza predovšetkým z vnímania súčasného stavu. Vie zachytiť, akým spôsobom ľudia vnímajú aktuálny vývoj a smerovanie.

Výsledky prieskumu nám indikujú problém s negatívnymi očakávaniami z budúcnosti, ktoré môžu mať zásadný dopad na náš život. Nejde len o známy efekt sebanaplňujúceho proroctva, v ktorom sa naše predstavy stanú realitou, ale aj o veľmi dôležité systémy, ktoré sú založené na dlhodobej dôvere. Takým je napríklad dôchodkový systém, zdravotnícky systém, sociálna starostlivosť, ale aj poisťovníctvo, bankovníctvo a ekonomický systém, ktoré fungujú na predpoklade dlhodobého pozitívneho vývoja.

Prakticky sa tieto negatívne očakávania budúcnosti môžu dotknúť takmer každej oblasti ľudskej existencie, vrátane kľúčového rozhodnutia, či mať deti. Na druhej strane, ak vieme o existencii problematického vývoja, vieme sa naň pripraviť a prispieť k tomu, aby sme ho preventívne vyriešili.

Akým spôsobom sa zbierali dáta?

Dáta sa zbierali pomocou online dotazníka v rámci aplikácie Survio v termíne od 26.4.2021 do 9.5.2021. K dotazníku sa dalo dostať preklikom z webu www.predstavmesi2050.sk, alebo cez priamy odkaz na dotazník. Ľudia, ktorí si otvorili dotazník sa k nemu dostali týmito spôsobmi: 

1202 ľudí bolo oslovených reklamou na Facebooku, pričom 503 z nich sa dostalo k interakcii cez príspevok o súťaži. Reklama bola zacielená na mužov a ženy vo veku 18-35 rokov.  

1423 ľudí si otvorilo dotazník po tom, čo organicky videli odkaz na Facebooku, alebo Instagrame. Boli to ľudia, ktorí videli zdieľanie kampane od kamarátov, influencerov, organizácií, ale aj niektorých inštitúcií.  

1440 ľudí si otvorilo dotazník pomocou priameho odkazu, ktorý sa nachádzal v emaile. Tu išlo hlavne o mladých ľudí na základných a stredných školách, ktorí boli oslovení ich pedagogickým a odborným personálom, ale taktiež mládežnícke organizácie ako napr. Fénix a ďalšie. 

440 ľudí prišlo cez Google, resp. organicky. Toto môžu byť rôzne odkazy, spätné hľadania odkazu na kampaň, keď ju videli niekde inde (napr. na sociálnych sieťach, alebo v médiách). Nepredpokladáme, že by sa niekto náhodou cez vyhľadávanie dostal k webu, ktorý bol zriadený len deň pred začiatkom zberu dát. 

250 ľudí prišlo cez odkazy v médiách ako Refresher, Denník N alebo Rádio Expres.  

Zvyšok prišiel cez rôzne desiatky odkazov na weboch, ktoré propagovali súťaž, alebo niektoré časti kampane.  

Do akej miery sú výsledky výpovedné?

Pre túto konkrétnu vzorku ľudí sú veľmi výpovedné, pretože máme veľmi robustné dáta.

Pre lepšiu predstavu kto sa zapojil sme zbierali všetky kľúčové demografické dáta ako sú pohlavie, vek, kraj, veľkosť sídla a najvyššie dosiahnuté vzdelanie. Taktiež vieme akým spôsobom ľudia prišli k dotazníku.

Z analýzy dát vieme teda povedať, že výskumu sa zúčastnili prevažne mladí ľudia do 35 rokov (78,9%), s výrazne nadreprezentovaným Bratislavským krajom (30,4%) v porovnaní s priemerným (9,6%) zastúpeným pre ostatné kraje. Taktiež sa ho zúčastnilo viac žien (65,2%) ako mužov (31,3%). Tak isto sa dá povedať, že ľudia v starších vekových skupinách mali vyššiu mieru dosiahnutého vysokoškolského vzdelania v porovnaní s bežnou populáciou. Čo sa týka veľkosti sídla, tak zastúpenie približne kopírovalo rozloženie obyvateľstva na Slovensku.

Je dôležité zmieniť, že komunikácia prieskumu bola postavená primárne na predstavách o budúcnosť, ale v kontexte klimatickej zmeny. Taktiež vieme, že reklama na Facebooku bola nastavená veľmi široko, medzi mladých ľudí vo formálnom vzdelávacom procese sa prieskum dostal skrz učiteľov a učiteľky, pričom veľkým univerzálnym lákadlom bola aj súťaž o vecné ceny, ktorá prilákala pestrú paletu ľudí (55,84% ľudí sa zapojilo do súťaže). K tomu aj samotný dotazník bol vystavaný tak, aby sme mohli overiť dôležitosť tejto témy v porovnaní s inými, pretože v prvej polovici sa pýtal všeobecné otázky smerujúce k budúcnosti. Kontrolná otázka priamo na klimatickú zmenu a jej vplyv na život respondentov/tiek prišla až potom, čo uviedli ako si predstavujú budúcnosť.

Určité skreslenie mohlo zabezpečiť spojenie s organizátorom kampane a prieskumu - Človek v ohrození, ktorá síce nie je environmentálnou organizáciou, ale vo svojej práci sa venuje aj tejto téme.

K záverom prieskumu je aj napriek tomu vhodné pristupovať citlivo a zaslúžilo by si ich overiť ešte reprezentatívnym prieskumom, ktorý by závery vedel potvrdiť. Pre túto chvíľu však máme výpovedné závery, ktoré nám vedia indikovať vnímanie budúcnosti v kontexte klimatickej zmeny relatívne dobre.

Chcem použiť tieto výsledky vo svojej práci, čo mám robiť?

Výsledky prieskumu a anonymizované dáta sú k dispozícii komukoľvek, kto má záujem s nimi pracovať. Ponúkajú pomerne bohatý materiál na preskúmanie, prípadne na porovnanie s inými výskumami. Sú spracované v Excel tabuľke a voľne dostupné na webe www.predstavmesi2050.sk. Budeme radi, ak nám dáte o vašom úmysle ich použiť na lukas.osvald@clovekvohrozeni.sk, prípadne ak sa chcete o nich dozvedieť viac.

A čo ďalej v tejto oblasti?

Táto kampaň mala za cieľ prispieť k debate o dlhodobom uvažovaní nad vývojom našej budúcnosti v kontexte klimatickej zmeny. Chcela upriamiť pozornosť nielen k faktorom, ktoré budú na ňu vplývať, ale taktiež si uvedomiť svoju vlastnú rolu v jej formovaní.

Na základe výsledkov vieme povedať, že vývoj založený na súčasnom stave vnímame prevažne negatívne, vieme čo ho ovplyvňuje a je na každom z nás hľadať a usilovať sa o riešenia, ktoré prispejú k tomu, aby bol čo najlepší. Zároveň, vieme o dôležitosti vytvoriť verejný tlak, ktorý môže prispieť k skutočnej zmene.

Pre inšpiráciu čo by sa dalo robiť je možné využiť aj pozitívnu časovú os výstavy www.Volba2050.world, alebo si pozrite zaujímavú publikáciu Scenáre pre prírodu do roku 2050, ktorú pripravil Prognostický ústav Slovenskej akadémie vied pod vedením Radoslava Považana a Richarda Filčáka.

O kampani

Komunikačnú kampaň a prieskum Predstavme si 2050 realizuje nezisková organizácia Človek v ohrození v spolupráci so študentkami z Nexteria Leadership Academy v rámci projektu 1Planet4all. V skutočnosti je však kampaň veľký spoločný projekt ľudí naprieč Slovenskom, pretože do prípravy kampane sa zapojili ľudia a organizácie z prostredia kultúry, občianskej spoločnosti a študentských radov.

Táto komunikačná kampaň a webová stránka boli financované z prostriedkov Európskej únie. Za obsah je výhradne zodpovedná organizácia Človek v ohrození n.o. a nemusí nutne odrážať názory donora.